koniec?

slovný útek pred samovraždou

mám plnú hlavu myšlienok, ktoré blúdia nikam. prečo? neviem, len tak civím na svet okolo mňa a zatváram oči, predstavujem si niečo, hľadám niečo, niečo krásne, nádherné, niečo - čo neexistuje. chce sa mi spať ,ale v opojení trávy začínam bdieť nad všetkými kravinami ktorým nerozumiem, ktoré neznášam, ktorých mám plné zuby a lezú mi na nervy. som len kus deravej handry, ktorá je hnusná, špinavá a mne odporná. je to len hnus, ktorý cítim sám v sebe. nemám rád seba, neznášam sa, nenávidím... nemám rád nikoho. NIKOHO !!! kde sú v hajzli moje ideály, kde sa skryli? neviem, len tak ležím a čučím do stropu a vidím tam niečo. co? neviem, maybe je to predstava , vidinamôjho lepšieho života. čakám, čakám na chvíľu, keď si uvedomím, že otrok, ktorý maká pod tou kopou kože a kostí, prestane vládať - dotlčie. čakám na ten pocit, ktorý potom príde a ja sa budem vznášať niekde v nekonečnu, zakývampoliam, na ktorých rastie tráva, zakývam svojim priateľom, ak mi ešte nejaký zostali, zakývam babám, ktoré mi rozložili moje vnútro, môj život. potom sa v tichosti rozplyniem a budem rád, že sa to všetko konečne SKONČILO!

---