Škola, ženy, život a realita. časť 3/4.

Čas sa pomaly vlečie. Po krásnom dni strávenom piatimi hodinami cudzích jazykov a urevaných spolužiačiek sa dostávam domov a tak sa Vám opäť hlásim s pokračovaním dlhočiznej trojdielnej série s pocitom, že tento krát si to už prečíta snáď viac ľudí. Niekto by sa mohol spýtať akej trojdielnej série, keď sú na nete len dva diely. Nuž jeden, posledný akosi pokrivkával a nestihol to. Zrazilo ho nakoniec niečo zo siete a tak sa uvolnilo miesto v sérii. Nuž ale čo sa to dnes vlastne stalo? Ani neviem. Po nádhernom writiningu z angličtiny, ukrývajúcim sa za mierumilovne vyzerajúcim názvom book report, sa už nedialo nič. Respektíve pre mňa nič dôležité. Niekoľko ľudí, na dnešný deň priveľmi aktívnych, sa hádali o výzore nášho oznamka. Nie, nie, nebude to nič z reciklovaného papiera, to by bolo neoriginálne. Pôvodný návrh sa však tiež nakoniec nedostal ďalej a tak zvíťazil iPod, respektíve v našom podaní zPod. Spolužiačkin bývalý, super extra mega úspešný grafik, sa podujal a zhotovil nám prototyp. Myslím, že najdlhšie z toho celého mu trvalo asi stiahnutie obrázkov iPod-u z apple.com a prepísanie i na z bo inak s tým nespravil nič. Dokonca sa to ani nepodobá na originálny iPod keďže tie sú zo zadu strieborné a náš je krásne zle napasovaný čierny obdĺžnik. Stáva sa. Asi si radšej spravím vlastnú verziu. Toľko naše super originálne oznamko. Nejako mi to dnes nejde. Idem spať.