Čo také nevšedné môže zažiť obyčajná akváriová rybička? Asi nič moc, veď čo by mohlo narušiť jej každodenné plávanie dokolečka po dráhe elypsy vypočítanej presne ako od matematikára? Čo pre ňu môže znamenať zmenu? Môže si zastať pred stenou akvárka a čumieť cez ňu na televízor alebo môže pozerať telenovelu "Život" na pravom skle svojho akvárka: hádky, bitky, udobrovania. Pre rybičku je to ako hotová argentínska, nekonečne dlhá a stále o tom istom, telenovela premietaná na jej súkromnú obrazovku. Trochu vzrušenia si rybička môže užiť aj pri plávaní hore bruchom na hladine, keď sa zrazu celá rodina zhŕkne okolo nej a potom ju jeden odvážlivec vezme a chce ju ísť spláchnuť a v tom momente príde jej chvíľa a ona sa začne trepať ako divá, aby upozornila nato, že sa ešte nehodí na filety a aby ju láskavo odniesli odkiaľ ju vzali, bo zachvíľu sa asi udusí. A to je asi tak maximum adrenalínu čo si taká rybička môže užiť, keď tu zrazu z ničoho nič odhodlá sa niekto vymeniť vodu v akvárku. Predstavte si, že ste ryba, pokojne si plávete vo svojom malom akvárku, čumíte cez sklo na bedňu kde beží discovery a seriál o rybách v atlantiku, keď tu zrazu padne do vody sieťka a začne sa po vás zaháňať. Šviháte chvostom jak blbý, aby ste sa na tom metri a pol kubickom vyhli násilnému výlovu, no sieťka je akási rýchlejšia ako vaše stŕpnuté a na veľkú záťaž nezvyknuté plutvy. Nakonie sa teda necháte chytiť, však ste minule na discovery videli jak pes dostal niečo na žranie keď spravil čo od neho chceli. No oni vás v tej sieťke vyberú z akvárka, dobre oklepú vodu a spravia vám zadarmo exkurziu po celej izbe a kým vás dajú do zaváracieho pohára s vodou tak vám už od prebytku vzdušného kyslíku ide plutvy vystrieť. V poháriku sa dvakrát otočíte okolo vlastnej osi, trikrát si pri tom trepnete chvost o sklo a nakoniec sa degradovane a s vedomím, že ďalej sa nedostanete, klesnete na dno. Jedným okom, ktorým ste práve natočený na tú stranu kde je vaše akvárko, pozorujete ako vám z neho vykladajú kamenný hrad, tri umelé riasy a trubičku na lepší prívod kyslíka do vody. Následne už len sledujete ako vám berú akvárko kamsi preč. Preč do diaľav. Plutvy sa vám za ním načahujú a chvostom mlátite o dno pohára na znak nespokojnosti. Po chvíli sa akvárko vracia na svoje pôvodné miesto, no je akési priehladnejšie, ba ryba by povedala, že až čistejšie. Už v ňom nie je ten zelený kal, ktorý ste tak dlho zhromažďovali. Ba veru nie sú tam ani zvyšky potravy, ktorú ste si skladovali na horšie časy. V akvárku bola normálne čistá voda! Katastrofa pre vás, no potešenie pre vášho majiteľa. Ten naukladal naspäť hrad a ďalšie iné veci a vydal sa k vášmu poháru. Vzal ho a vy ste sa tak opäť ocitli o niečo vyššie nad zemou, no je vám z toho akosi zle, nakoľko nenávidíte výšky, no rozhodnete sa, že to vydržíte až do vášho akvárka. Šak treba ho trochu zašpiniť. Keď ste prišli k akvárku, majiteľ vás doňho jednoducho vylial a vy ste zo seba pustili čo ste držali celú cestu od stola až domov. Tentokrát máte hrad otočený tak, že cez dieru v ňom vidíte presne na telku, takže sa už nemusíte bezducho držať na mieste keď chcete pozerať, ale môžete si aj lahnúť. Adrenalínu na jeden deň pre takú rybu až až a tak ju radšej nechajme oddychovať, nech si pláve na tom chrbte koľko chce...
Písmák