Nepijem vodu, lebo v nej trtkajú ryby.

Martinovi zvoní telefón. Vstane z postele, nedostatočne oddýchnutý po 12-hodinovom spánku. V telefóne je pani matka. Kontroluje. Zisťuje, či sa syn rozhýbal a robí niečo normálne.

„Ty si len teraz vstal?!“

„...Nie.“

„Ale áno! Zobudila som ťa! Počujem ti to na hlase...Je pol jednej!“

„Čo? To je blbosť, som už dávno hore.“

„Zase si schopný chrápať až do poobedia! Už ťa mám po krk, milý môj!“

„Ak chceš len hulákať, tak môžem položiť.“

„A čo mám robiť?! Ha?! Ja ti niečo...“

Martin položí telefón. Kto má mať na toto náladu. Radšej sa ide najesť. Tabuľka čokolády a 3 deci Coca-Coly. Klasické raňajky. Pred tým cigaretka z matkinej zásoby.

V televízii nejde nič. Ani nejaký priblblý, polovtipný sit-com. Martin sedí rozvalený v kresle. Trenky s obrázkom Mickey Mousa neudržia jeho prirodzenie civilizovane schované dnu. Prepne si na platený porno kanál. Otec ho platí. Matka namieta. Otec si aj tak urobí po svojom a večer po pár pivách mu vždy padne vhod nejaká tvrdšia akcia.

Martin si oblíže prsty od čokolády a pustí sa do toho. Na platenom kanáli je sendvič. Za pár minút má Martin uľavené a môže ďalej bezcieľne prepínať.

Zvoní telefón. Mobil. Matka

„Prečo si mi položil?!“

„Nemám chuť počúvať zase to isté dookola.“

„Ale váľať si riť po niekoľký mesiac ti nevadí, však?“

„Veď je leto.“

„Ty máš to leto celý rok! Ani nepracuješ!“

„Nič sa mi nepodarilo nájsť...“

„Jasné! To už počúvam celý rok! To nie je normálny dôvod!...Keď už nič nerobíš, nemôžeš ísť aspoň na nákup?“

„Ježiš...však to nestíhaš?! Keď pôjdeš z roboty...“

„Čo máš na práci, že nemôžeš?! To mám z roboty aj nákup ťahať?!“

„Dobre, dobre. To je problém, bože...Tak môžem teda ísť...“

„Vieš čo? Keď si takýto ochotný, tak si to nechaj!“

Matka práskne telefónom. Martin položí telefón a vypne si zvonenie. V zrkadle v kúpeľni si povytláča uhry. Zuby si neumyje.

Je smädný. Vonku je 30 plus. Naleje si pol litra Coca-Coly, najlepšieho zaháňača smädu. V telke práve začína repríza Xeny...