Temná noc v koži šialenca

Ďalší môj pohľad do psychiky narušeného človeka... Moja prvotina v obore voľného verša, asi je to vidieť. Čakám na negatívne kritiky...

Po nebi sa ticho posúvajú hviezdy
ako nemé výkriky farebného spektra
diaľky ktoré neprejdeme

Tma sa zhmotní za mojim chrbtom
v svetle mesiaca jej planú oči
zakráda sa za mnou ako tieň
a skrýva sa medzi stromami

Stromy sa rozprávajú
a skláňajú sa k sebe
ja cítim horúci dych noci na krku

Mraky odkryjú na chvíľu mesiac
a niečo v mojej ruke sa zaleskne
kladivo a krv čierna ako moje svedomie
na steblách tam kade som prešiel

Náhle sa mi vrátili všetky
každá jedna spomienka a nebo potemnelo
mesiac je červený
strácam pôdu pod nohami...

---