Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePrekliatie
27. 09. 2006
0
0
688
Autor
Rijana
Prekliatie
Kým slzy ti po tvári tiekli.
Brodili sme sa ces všetky rieky.
Po kolená mokrí,
Liezli sme na brehy všetky.
Na jednej našej ceste,
v kríku pri ceste.
Zrazu stretli sme,
Koho nikdy vidieť nechceli sme.
S láskou si nás prezeral.
A v očiach toľké slzy mal.
Spýtali sme sa, čo sa mu stalo.
On odvetil, že cesta bolo pre neho námahou.
Odvetil tak slušne.
Určite pocestný.
No potom prehovoril
„Ja nikdy niesom šťastný.“
Nechápali sme,
Čo znamenať to malo.
No napokon povedal,
Čo sa mu udialo.
Vraj ľudia mocní,
Ktorí inak pomáhajú.
Vyhnali ho z domu,
A veľa od neho vymáhajú.
Zhovorčivo hlásil ďalšie neskutočné veci.
Veriť sa nám nechcelo, až kým neskončil.
Po lícach slzy tiekli nám.
Boli sme šťastní...
Boli sme šťastní,
Že niekoho takého nám Boh na ceste prial.
No stretnúť nemali sme ho.
Veľa sĺz sa pre neho prelialo.
Domov vrátili sme sa.
Po kolená mokrí pracovať nútili sme sa.
Čakali sme na šťastie,
Ktoré nás obišlo na ceste.
Veľa sĺz je preliatych.
Veľa ľudí prekliatych.
Slzy stále tečú po tvárach,
Tých čo prežili netvora...
Milovaný manžel, dieťa.
Obaja v rukách prekliatia.
Preklial ich svet sám,
Za to, že pocestného počúval.
Jedného dňa,
Ten Pocestný.
Zjavil sa na ceste...
A tých mnoho prekliatych...
A tých mnoho prekliatych,
Kráčalo jednoducho s ním.
Kráčali s ním na cestách,
Ktoré pomaly vzal slnka jas...