Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte senáhodné stretnutie
06. 10. 2006
1
0
1467
Autor
liam
Dnes večer,
Ma kopla múza
Rovno do rozkroku
A vedľa mňa kráčal
Človek,
Ktorý sa hrá na umelca.
Nevidel som ho roky,
Aj keď patrí do zoznamu
Blízkych osôb a priateľov,
Hovoril len o divadle
Umení a zasa o divadle.
Počúval som ho
Prvých tridsať sekúnd
A potom som si radšej zapálil
Pokrčenú lacnú cigaretu
A mesiac bol v splne.
Počítal som kroky,
Minúty
Sekundy
Len nech ho mám konečne
Z krku
A vôbec mi nenapadlo,
Že on to možno potrebuje.
Rozprávať.
Vlastne nie.
Mlieť dookola stále to isté.
Kľúč v zámku,
Bol mojou najkrajšou symfóniou,
A výťah zo siedmeho
Nie a nie prísť
Dnes večer som mal prvýkrát v živote
Chuť niekoho zavraždiť.
to neviem, musia toposúdiť iní... moja sebakritika.: úprimne, škaredý, drzý,otravný.... arogantný, zbabelý, ppodrazák..:-))) no neviem....
áno, prvý krát.... pretože väčšinou mám priateľov, ktorí vedia, kedy prestať...:-))) nie len kôli tomu, že škrípem zubami, ale celkovo... ak priateľstvo trvá 10 a viac rokov a je naozaj blízke a úprimné, jeden o druhom vieme, kedy prišla hranica tzv. bod prepnutia.... tento človek to vie tiež a predsa....
presné, trefné a výstižné... potreboval som to ukončiť... pretože nie som spisovateľ ani básnik, píšem len pre zábavu.... tento záver mi tam sadol ako vyšitý, pretože je úprimný.... mal som chuť zatočiť mu krkom....
sa to prijemne citalo ale ten zaver sklamal, akoby z nudze... ze si to potreboval ukoncit..