Zvieracie sonety

Žalmy z rite idúc rovno

Žitia byť je sila kričiac harpye

Sťa pozerajúc laciné porno

Marhuľu pijúc slnka lúč

To padá mi do huby kolmo

Bohunky perá mažúc klenoty

Prežívajúc nikto byť či mať

Deti choré od besnoty

Nikdy nebudú svetlé srať

Pokrčiac papier kýcham von

Drevá sychôt planúc domčeku v

Udrúc mi do chrbta kostolný zvon

Majúc veci riti u

Či ručička? Či moč? Či nožíčok drevený?

Flákajúc do noci bielej sa

Perie vzduchom, mokrá zem

Ubijúc do krvi šteňa, psa

Sprej do očí kaziac mi vnem

Sliznicu dráždi fosgén nosa

Dávajúc viac či menej holuby

Vonka tricať stupňov kosa

Skočil  priekopy som do by

Tu strom, tu loptička, tu nebo kalné, nebeské?

Veveričky hrochov horia vzrušením

Páľavy hora srna musí

Nanuky dochnú bezcieľnym blúdením

Sliepka dvore na zrnom sa dusí

Váľajúc bahnom jasotu dňa

Kaprade pýchy vraždiac tu

Prepelice, pštrosi i kivi ba

Sova rodiac stoná: hú

Vysokou horou bľakot líščí doletel...

Jazvece, sysle, pandravy perutín

Sokolie pazúry v temene jeleňa

Vreskoty rýb z morských hlbín

Eskimák drevom vraždiac tuleňa

Hore sedím strom opretý o

Riť smažím si plameňmi nad

Za chrbtom nevidiac grizliho

Posledné čo spatrím- višňový sad

Tak prírode sonety končia o...