Dú jú spík ingliš?

Dú jú spík ingliš?

„Dú jú spík ingliš?“

Neznášal to!!! Marek neznášal túto otázku. Znamenala, že jeho najlepší kamarát Michal dostal ďalší záchvat angličtiny. Marek nevedel v tomto jazyku ani ceknúť, nechápal, prečo mu to robí. Keby to bola pár krát do roka, zobral by to, ale je to každý hlúpy deň! Od doby, čo sa Michal      začal učiť ten hlúpy jazyk, snáď 4 mesiace.

„ Aj wont to sej jú .........“

Bože môj!!! Toto sa nedá prežiť. Keby to aspoň znelo tak dobre ako tie americké pesničky.

„ Evritink is possibli end.....“

Ešte jedno slovo, ešte jedno slovo a prisahám, že..........!!!

„ Maj ingliš is very gút end......“

Dosť, dosť, dosť, mysli na niečo iné, na niečo lepšie, mysli na film, čo si včera videl . Áno, ten bol skvelý, nebol anglický?

„ End jú?“

Nemysli na nič anglické ani americké, Paríž. Oh , Paríž je skvelý, neznášajú všetko anglické. Už nehor ani to hlúpe slovo od A.

„ Wot jór ingliš?“

Bolesť hlavy zrazu nepociťoval. Všetko bolo pekné, žiadne cudzie jazyky iba ticho. Taká úľava. Prečo vlastne prestal rozprávať?

Marek držal v rukách veľký a dosť nebezpečne vyzerajúcu kameň. No, vlastne držal a mlátil ním do hlavy svojho najlepšieho kamaráta  Michala. Ten o pár desiatok sekúnd nedobrovoľne skončil svoju existenciu alebo inak, zomrel.

Ešte ten deň skončil vo vezení. Zvláštne, nebolo mu  za ním smutno a ani neľutoval svoj čin. Bol to prvý deň po pár mesiacoch, kedy zaspal úplne spokojný a šťastný, ibaže.......

„Dú jú spík ingliš?“

Už o tom aj sníval!!! Mŕtvy Michal sa zhmotnil v jeho sne a otravuje ho aj tam......

„Aj wont tu sej jú.....“

Načo som ho vlastne zabíjal, keď ma stále otravuje.

 „ Evritink is possibli end.....“

Preboha, preboha nech sa zobudím!!!!

„ Maj ingliš is very gút end......“

Nemysli na angličtinu......

„ End jú?“

Čo?

„ Wot jór ingliš?“

Ja sa snáď naučím Anglicky.