Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePred Vianocami...
12. 01. 2007
12
12
867
Autor
MarcusNebesny
| Tak predsa dnes svietiš. Stojím sám, nepríčetne zahľadený do tvojho farebného okna a vedz, že už nečakám ani sám na seba. Nemusíš sa mi ukázať celá, stačí, že zhasneš, alebo položíš ruku na okenné sklo, nech aspoň tuším, že si tam naozaj ty, lebo sám neviem, do kedy to ešte vydržím, do kedy, sa ešte budeme tak hlúpo skúšať. Dofajčím a vrátim sa domov, nepovolím reťaz, nepustím sa k tebe, lebo pri pomyslení na tvoje červené nohavičky postrádam slušnosť a dnes naozaj nechcem byť zlý. Nečakám, že sa ešte niekedy vrátiš, vystačím si s momentkami, ako vtedy večer, na terase, zamilovaní do poslednej kvapki krvi, nechtiac načúvame mladomanželskej hádke náhodných zákazníkov, akoby si mi to povedala iba včera: „Honey, že mi takí nikdy nebudeme?“, „nie láska, nebudeme, nesmieme...“, mlčky poznamenávam. Zvláštne, ako úprimne nám to znelo a teraz, tri dni pred vianocami, je mi nekonečne ľúto, že sme obaja tisíckrát horší, než boli oni dvaja, v ten tichý večer. Tak apoň šťastné a veselé, Honey, veď odcudzenosť ruže prináša... |
12 názorů
pekne!
som si vsimol ze mas dost casto v basniach spomenute cigarety a fajcenie co sa mi paci:)
*
pekne, aj ked bez tej uplne poslednej vety krajsie... a postradat nie je po slovensky
pekne, aj ked bez tej uplne poslednej vety krajsie... a postradat nie je po slovensky