Hymen

 Jacek Podsiadło

 Hymen

Sú si cudzí. Delí ich kozmická vzdialenosť,

ničím nedeliteľná.

Nič o sebe nevedia, je to horšie,

akoby mali nenávidieť.

Každý z nich žije vo svojich svetoch,

osobných rozmeroch.

Ale dajme im šancu.

Nech sa stretnú v pohľadoch, alebo nech na

seba narazia v slepom víre ulice.

-potom ich to akože zblíži?

Zdánlivo? Teda, ak ich na svadobnom koberci obsypú

mincami a ryžou

-potom ich to akože zblíži?

A keď jej on v unesení zlíže z jazyka svoje spermie

-potom ich to akože zblíži?

A keď mu ona porodí vo veľkých bolestiach syna,

dnes slávneho športovca, hoc vtedy ledvo vyžil

-potom ich to akože zblíži?

A keď ju on poraní a ona ho strašne poníži

-potom ich to akože zblíži?

A keď ju zamknú v tábore, znásilnia a vojak jej strojčekom

ostryhá od narodenia nedotknuté vlasy

-potom ich to akože zblíži?

A keď ona zomrie a on nepríčetne oznámy jej pozostatkom:

„Pamätám si to, a bez váhania sľúbil“

-to ich akože nezblíži?