Odkaz pre kamaráta

A sú tu ďalšie slová. Slová, ktoré nemajú jasný cieľ. Nechcú poučiť, presvedčiť, donútiť, len poukázať. A na koho? Na život.

Existencia na tomto svete prináša množstvo zážitkov. Nečakané, veselé, častokrát nezapomenuteľné. Zážitky, ktoré vkročia do našej mysle a udomácnia sa v nej natrvalo. No počas života sa nestretávame len s nimi. Žiaľ je to tak. Sú situácie, ktorým sa nemôžeme vyhnúť. Sklamania, bolesť, smútok. Aj tieto aspekty ovplyvňujú naše vnímanie. A je len na nás, či sa im dokážeme ubrániť. Podlomia sa nám kolená, prepadneme zničujúcemu sebaklamu? Ako prvý utišujúci prostriedok sa ponúka seba ľútosť. Ale je to naozaj liek pre dušu? Nie je to len dočasné pozlátko pred únikom od podstaty problému? Zahalí nám vnímanie, zaviaže oči čiernou šatkou a nevidíme nič. Len seba a problémy. Odmietame podanie ruky s tým, veď oni ma aj tak nechápu. Utápame sa vo falošnej predstave ako strácame idylický svet pod nohami. Naozaj je to tak? Dokážeme ešte v tejto chvíli rozmýšľať s nadhľadom? Odpoviem si. Musíme. Pretože toto je jedna z najťažších skúšok nášho života. V tejto chvíli sa rozhodne, či získame späť čo sme stratili, objavíme to, čo sme doposiaľ prehliadali a začneme si to ceniť, alebo stratíme aj to, čo nám ešte ostalo. Tak čo milý utrápený kamarát, ako sa rozhodneš? Vyberieš si ten správny kľúč k tvojmu životu? Veď ponuka je pestrá. Stačí len načiahnuť ruku. Kúsok odvahy, zatvor oči, popremýšľaj. Rozhodni sa. Netreba sa báť. Pretože strach nie je nič iné, len neznáma. Bojíš sa nečakaného? V tom prípade sa bojíš samého seba.

---