Taký ten džezík

Taký ten džezík

Kým budem v predsieni Boha

čakať na audienciu,

odkiaľsi zhora

nech zahrajú mi kondolenciu,

taký ten džezík plný nostalgie,

pri ktorom sa slnko potichu skryje

do vĺn Mississipi,

kde mu už parníky odtrúbili

tú jeho šichtu celodennej driny.

Taký ten džezík nech mi zahrajú

s vôňou bourbonu,

čo po rokoch úmoru

sprevádza ľudí do hrobu

uložiť unavené kosti

a je zbytočné pýtať sa na podrobnosti,

tie už nič nezmôžu.

Taký ten džezík,

čo chutí pri cigare,

melódie staré

nech zahrá mi černoch na gitare

s omrvinkou súmračného svetla

v louisianskom povetrí,

snívajú o ňom pelikány

v ospalom závetrí.

Taký ten džezík s dušou otroka,

čo slobodu žobre od Boha

a potom ju dostane do daru,

taký ten džezík nech mi zahrajú.