Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Krok vpred....

27. 05. 2007
0
0
495
Autor
bubacik
Biele vyprahnuté kúsky dreva ponad oblohou sa týčiac Praskajú pod ťarchou tohto starého ľanového mosta pretkávaný prachom a ubíjaný dažďom, pod silou sveta v zraku ťa vábi pokojným kolísaním vo vzduchu A ušiam pripomína vŕzganie húpacieho kresla starého otca Čo rád čítaval noviny na slnečnej strane verandy No teraz jeho tvár zatienil živelný strach Zhrozený nebezpečenstvom, ktoré plánuješ spáchať... A nemým skalám navôkol sa začínajú sfarbovať ich sivé vyprahnuté ústa keď vstúpiš ponad mrazivý závan priepasti modlíš sa, aby červivé latky pod nohami nepovolili V sekunde nachádzaš celé dni a vidíš film o sebe, ktorý si nikdy nenatočil sa ti premieta ako najosobnejší dôkaz tvojho žitia a svojej matke poďakuješ za život...
Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru