Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seThese are the thoughts
25. 06. 2007
3
3
1061
Autor
sophieJ
Večer pri druhom pohári Parížskeho vína..
Ako vždy, keď rozšľapávame spolu ropuchy
hovoríš mi:
"Máš na hlave hniezdo strák,
kradnú ti nepretrávené myšlienky,
kým si snívaš
a nik nestráži pri dverách
tvoje malé naivné kráľovstvo."
Napľujem na chodník škaredé slovo.
Usmeješ sa
a vravíš:
"Si víla z vyrúbaného lesa,
čo nemá kde vzývať hromy,
lebo ti vnoci z dlane bludičky vygumovali
čiaru srdca
a ty teraz blúdiš a ešte netusíš nič o svojej strate."
Obkusávam si nechty,
kým ty tancuješ na mojom hrobe ako stádo slonov v ruji.
Udriem ťa pohľadom do tváre.
Padáš na zem a ja sklápam zrak.
"Boh skicuje prízraky na oblaky,
Boh skicuje prízraky na oblaky..,"
mrmlem si dookola pod nos mantru.
Vravím ti:
"Na zakryvenej strane mesiaca
stavajú studňu s nemou vodou
a dávajú jej tvoje meno.
Sudičky robia striptíz na skale osudu,
padajú z nej ako žaby z neba,
rozbíjajú sa ti v duši.
Tvoj páv i netopier z nich rovnakým dielom vysávajú život.
Sýta je pýcha i hnev,
len múzy zase raz idu spať bez večere."
Vstávaš zo zeme, oprašuješ si šaty,
striasaš zo seba môj chladný pach
a až posledná molekula odletí do večnosti,
meníš sa v cencúľ soli
a ani kocka cukrového slova
ta nepremení v rozprávkovu bytosť.