Písmák Uzávierka citov
náhle vzplanutia
si v mínovom poli
každá zrada bolí
Snívaš sen
a zožneš búrku
oblohu zasypú
mraky smútku
Už nikdy nebude
ako predtým
už nikdy nebude
čo mohlo byť
Stačila chvíľka
môjho nepokoja
a prijal si výzvu
na prebudenie zo sna
Bola som zlostná
v prvej chvíli
už sa to nedozvieš, môj milý
Stavali sme z piesku hrad
prišla búrka
nechajme to tak
.
Načo chcieť niečo
kde nič nie je
prijímam stav beznádeje
Som ako búrka v daždi
nemôže ma mať každý
som nežná až to bolí
z tej lásky sme chorí boli
To všetko som ja
a všetko v sebe nosím
túžim ťa chcieť
i nechcieť zároveň
Kým nastane nový deň
zmieriť sa s tým musím
srdce vraví zostaň
a pery - odíď, prosím