Mame

jedna z mojich prvotín...(to je už dávno, ale stále ju mám rada)

Mal hviezdne dotyky

Bozky od anjela,

v ktorého objatí učil sa umierať

na lásku každý deň

Vymýšať prívlastky

A večer mesiacu rozprávať

Rozprávky

O slepej labuti, čo lieta bez krídiel

A letí za túžbou

Dúhu raz uvidieť

Tak ako on túžil

Po novom objatí

Po mäkkom úsmeve,

Čo nikdy nestratí

Jej tvár,

Čo o nej si rád šepkal s vlnami,

Hoci tiež zabúda na rady od mamy,

Ktorá vždy láskavo

Brala jeho „lásky“

V zrkadle prehliadnuc

Ďalšie nové vrásky...

Však úsmev jej tváre

A blankyt v pohľade

Zostali vyryté v každom srdci,

Všade

Kde sa jej milý hlas,

Či ruka láskavá

Zmenili na pieseň,

Čo hitom ostáva

Vpísaná v kronike zabudnutých tvárí,

Vpletená do zimy, leta a či jari.

Konečne pochopil,

Čo pre neho znamená

Je tichá dôvera,

Jej nehy ozvena,

Že čo ju nebolí,

To ju najviac páli,

Že pre ňu

Naveky

Zostane malý.

Tie hviezde dotyky,

Tie zdedil po mame.

Zohrejú,

Vyliečia,

Tušia čo sa stane.

A bozk od anjela?
Dostal ho od mamy.

Tisíckrát

A či viac?

Ten nie je rátaný.

Po nej má zdedené aj oči

Šibalské,

Ktoré vždy hladné sú

Po šťastí,

Po láske,

Však keď sú blízko nej,

Chcú iba jediné.

Povedať:
„Ďakujem“

Za noci prebdené,

Hodiny zúfalstva,

Lásky

A nádeje,

Za pocit istoty,

Ktorý mám s tebou len.

Za všetko,

Mamička najdrahšia,

Ďakujem...

---