Lúčka

Lúčka

1: Tam kdesi v diaľke leží lúčka kvetmi posiata
    a na tej lúčke sedí krásna dievka usmiata.
    V rukách kvety, v očiach láska v bielych šatách odetá,
    čaká ona svojho princa, ktorý má prísť spod lesa.

2: Očká jej sa rozžiarili keď milého zočili,
    on ku nej rýchlo beží, aby sa hneď zvítali.
    Ona plače on sa smeje dvaja láskou spojení.
    Lúčka kde sa stretávajú svedkom šťastia bola ich.

3: Vždy, keď sa ich pohľad stretol obaja sa usmiali,
    on jej rúčku jemne stisol a hladil ju po tvári,
    ona bozkom vyjadrila to čo dávno tušili,
    on jej city opätuje v láske, šťastí a v mieri!

4: A už keď sa zvečerieva musia sa vždy rozlúčiť,
    ona mu krásne zaspieva a jemu sa chce večne byť,
    v noci je vždy lúčka sama nemá akou láskou žiť,
    ráno príde on a ona znova ju však prebudiť.