Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Mama pre syna spaví všetko

21. 11. 2007
0
2
1060
Autor
hrobgar

keď to bude na svete iné

Prišli sme s Alicou k rodičom, šli sme autom, MHD prestala premávať asi pred dvoma týžďnami, tesne pedtým sme sa s Alicou zobrali. Ono aj tak už dokopy nikto nikam necestoval tak na čo? Veľa ľuďí odišlo na vidiek. Spoznávať krásy prírody a tak.

"Ahoj mami, prišli sme ťa pozrieť!" zakričal som do bytu, hneď ako sa za nami zavreli dvere.

"No vitajte, som myslela že dnes už ani neprídete, dovolať sa Vám nedá, internet nefunguje, človek nevie kedy navariť obed..." ozvalo sa z kuchyne. Tam sme aj s Alicou ruka v ruke zamierili a sadli si za stôl.

"Poliveka bude za chvíľku," pozrela von oknom a zostala trošku zarazená. "ale najprv si dajme poldeci aby nám nesadla na žalúdok." Naliala nám prvotriednu vodku a po poháry domáceho džúsu. Bol trošku horkastý.

Chvíľku sme si posedeli a rozprávali sa o tom čo ma kto nové a podobne. Asi po 15tich minútach som začal cítiť únavu a začala sa mi točiť hlava. Myslím, že som aj trošku zbledol. Asi mi nesadlo to poldeci. Občas sa mi to stáva. Problém bol v tom, že podobné prízraky som pozoroval aj na Alici.

Očné zreničky sa mi rozšírili okamžitým poznaním: "Mami, čo si to..." vyšlo zo mňa trasúcim sa hlasom.

"Choďte si ľahnúť do spálne, ja zatiaľ dovarím polievku." povedala a v očiach sa jej zaleskli slzy.

S Alicou sme sa pomaličky odtackali do spálne. Ľahli si. Pritúlili sme sa k sebe, tak ako to dokážu len mladomanželia, ktorý sú vlastne ešte stále milenci. Čo na tom, že ja som mal len 24 a ona čerstvých 18... Hľadel som Alici do krásnych veľkých očí. Modrozelených. Pomaly sa jej zavreli a chvíľku po nej aj tie moje. Nevládal som ich už otvoriť. Len som počul, alebo skôr cítil, ako niekto vklzol do spálne a prikryl nás. Potom už nebolo nič. Vôbec nič.

Mamka, sa vrátila do kuchyne. Slzy už neskrývala. Dovarila polievku. Na stôl položila dva taniere, presne tam kde sme sedeli. Naplnila ich vrchovato.

Odišla na balkón, sadla si na záhradnu stoličku. Zapálila si a sledovala atómový mrak, ktorý sa neodvratne blížil k mestu.

Ona si už nestihla zobrať tableku ktoré rozdávali úrady po vyhlásení atómovej vojny. Chcela pre syna a nevestu dovariť polievku.


2 názory

hrobgar
21. 11. 2007
Dát tip
no nič lepšieho ma nenapdlo

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru