Geometria

Asi budeš plakať
keď postavený na hrane
v tichu - rovnoramenný
môj kruh, akoby do seba sa uzatvára
a priamka si beží niekde v diaľke
 
roztratený, zostal som sám
no, možno vzlietnem
hádam to ešte skúsim
prejsť niekam, na druhú stranu
a potom si to zrátam
 
násobením nič nezistím, viem
i keď to vydelím a preplávam množinou času
v prieniku zjaví sa iba nejasný cieľ
na svitaní, osamelý znova

aj ostrý uhol pohľadu spozná, že rovnobežky sa nikde nestretajú
ten bod, odkiaľ všetko počalo - je blízko
trochu viac, ako bolo potrebné

a úsečky sú veľmi tesné
už nezmestí sa sem
dostatočný
počet slov.