Ešte chvíľu

Ešte chvíľu lež, moja malá
ešte chvíľu
nech hodvábny sen ti plynie, pomaly
a ústa, tajomne sa usmievajú
ja som stále tu, na stráži
a dávam dobrý pozor
aby mesiac nevypil celú vôňu tvojho tela
keď pramene zlatých vlasov sa v záhyboch ramien
zlievajú.

Ešte chvíľu snívaj, moja malá
ešte chvíľu
lúčenie, to nie je potrebné
aj keď môžeš pocítiť, že čas kamsi odchádza
a chcela by si letieť krajinou, tak v spánku ako v sne
niekto akoby otvorí tú klietku sklenenú
no moja láska ostáva a bude stále s tebou
ona vie, že som k tebe tou večnosťou, už navždy
pripútaný.

Ešte chvíľu buď, moja malá
ešte chvíľu
tichý úsvit, prichádza tak skoro, ráno
keď nechcem stratiť ilúziu
prosím nech počká, ešte chvíľočku
a zostane sedieť, pred oknami
tam spočívajú čierne tiene stromov
veď vieš, inú som nikdy nemiloval
tú skúsenosť mám hlboko zapísanú
a v záhyboch tvojich ramien pozerám
či budeš ešte tam.

Ešte chvíľu dýchaj, moja malá
ešte chvíľu
keď ťa v šere cítim, marí sa mi
aj keby koniec sveta zvieral ma, v pazúroch
vyslobodím sa, kvôli tomu
prejdem ponad skaly
preplávam divokými vodami
a ty pochopíš ako musím milovať
že ani niet toho, čo by ma mohlo
zadržať.

Ešte chvíľu zostaň, moja malá
ešte chvíľu
spomínam si, nikdy som nemal strach, z ničoho
ale teraz neviem
nechápem čo sa má stať
sú noci, keď nemôžem spať
ako ťa nájdem, keď otvorím oči
či budú plynúť zlatých vlasov pramene
alebo iba v striebornom pierku zjavíš sa mi
a ja zostanem

zase sám.