SurMa...

Ospravedlnujem sa za negramatickost... je to zamer, ktorym chcem len podškrtnut surrealistickost textu... a samozrejme svoju lenivost nieco po sebe opravovat. Pekne citanie prajem.

Pane...

Radsej na mna nehovor. Skusal som ti zverit svoje tajomstva a ty si ich nielenze nepochopil, ale este si ich aj vykecal svetu...

Myslel som si, ze som ich pochopil... prepacte.

Neospravedlnuj sa. Neospravedlnuj sa za veci, ktore si myslel dobre...

Pane, ale teraz vidim, ze dobre neboli... konal som nerozvazne a hlupo...

To je tvoja prirodzenost...

pane?...

Nemame cas na taraniny, radsej mi pomoz dostat sa z tejto kazajky...

Ale pane...

Mlc pre boha. Nemienim tu zostat na veky bez svojej Mat Il Dy...

Nie pane. Doktor povedal, ze ste dusevne chory.

Kto nie je. Ten, kto sa nesnazi ist vlastnou cestou?

Pane, prisiel som vás navstivit ako priatel priatela. Nemienim sa kvoli vasim nezmyslom dostat do blazninca tiez.

A preco si prisiel. Chces ma poucovat ako ostatni?

Nie prisiel som vas navstívit. Spytat sa ako sa mate... Ci vám nieco nechyba...

Imbecil...

Prepacte, ale neviem preco ma urazate.

Neospravedlnuj sa. A to nebola urazka ale konstantovanie. Mam sa ako vidis vyborne...

To som rad. Ako ste sa vyspali...

Vyborne...

To je vyborne, som rad, ze sa vam prilepsilo...

Dakujem, za tvoju navstevu, ale myslim, ze uz by si mal odist.

 

„Subjekt trpí prehnanou sebareflexiou. Pravdepodobne zapríčinenou pocitom vlastnej nedokonalosti. Stavy uzkosti sa stupňujú na vecer, casto koncia pokusom o sebadestrukciu.

Subjekt nie je schopný komunikácie. Nedokáže adekvátne reagovať na otázky a pokladá ich za malycherné akonáhle má pocit, že prišiel na ich príčinu. Príznaky sú všelijaké...“

 

Útočníkovi chýbal malíček na ľavej ruke. Stál na schodoch a šermoval malou dýkou. Nevyzeral nebezpečne, ale ľudia sú nevyspytateľný. Chcel aby som sa na neho díval ako skladá z kociek lega malý domček. Bol zo mňa trochu nervozny a triasli sa mu ruky. Zývol som si, čo ho ešte večšmi znervóznilo a utiekol v tmavej uličke. Na rýchlo pozbierané kocky za ním padali ako odrobinky chleba ako za Janíčkom, keď ho otec predával baníkom do medenej bane.

 

Marienku predal do ružového domčeku. Medovníkova princezná. Obľúbený podnik barbarov a námorníkov. Utrácali tu peniaze. Alkohol, kocky, dievčatá. Marienka mala štastie v nešťastí. Zamiloval sa do nej velitel lode Southpetrol Industries Inc. a kúpil ju od starej baby, nebil ju, kúpil jej poníka a neskôr zabil Janíčka v spravodlivom súboji. Marienka, sa však vtedy už nevolala Marienka ale Mary von Lisabon po svojom manželovy Frederikovi Don Lisabonovi. Vtedy bola staršia ako ja a ja som ju vtedy skoro nezpoznal. Bola opálena a sedela na poníkovy. Zamiloval som sa do nej, ale neposlal som jej ľúbostný list, v ktorom som si nevylieval sdce a mysel. Nechal som si to pre seba... Trochu to dnes ľutujem. Marienka zomrela včera na morskô nemoc. Pravdepodobne ju chytila od nejakého námornika, ktorý jej podal svoj ručník a neobtaoval sa ho postriekať chytínom. Včera som plakal.

 

Včera som sa rozhodol, že zajtra som nepojedol žiadne drogy a trochu som sa nudil. Dnes som o tom premýšľal. Bavil som sa. Neska som mal koláče a  syntetický čaj. Plastikové obrázky nazývané hologram sa menili. Rytmicky, pravidelne, tak ako sa mi to páči. Podla mňa sú symbolom metafory. Ale zároveň sa zajtra nudím. A vôbec sa mi to nepáči. Pači. Nepáči. Hologram. Iný hologram. Ten čo bol predtým a zas ten iný....

 

Mary Lisabonova, ach, ako som ta miloval, ked si sedela na tom ponikovi, ako sme sa navzajom cervenali, ked sme sa na seba pozreli, skoro som sa z teba povracal, taký som bol ja nervózny. Omyl. nervzny boli vsetci okolo a z nich mi bolo zle. Tak tento list Ti hadzem k truhle, aby som si odlahcil dusu, aby som sa spametal zo zialu, ktory ma nuti plakat. skoda, ze si umrela, mohli som si toho tolko povedat... teda keby si pocuvala... teda keby si zila... teda keby to bolo mozne. zbohom.

 

Stracate lego pane... zakrical som do tmy.

 

Slečna, prepáčte, že na vás hladím každý večer keď vás vidím. Nedávno som sa dozvedel, že všetky tie slečny, na ktoré som pozeral ste vastne vy. Viem, znie to šialene, ale trochu som nad tym premýšľal. Ste žena, ktorá vo mne evokuje, že by som ju dokázal milovať bez toho, aby som vedel jej meno, aby som vedel, čo robí, aby ma zaujímalo, koho práve teraz miluje. Jednoduchšie povedané, teraz a naveky...

 

EgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgo

EgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEg

oEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoE

goEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgo

EgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoE

goEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgo

EgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEg

oEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEgoEg

oEgoEgo

 

Horuckovito sa zmietal na posteli a cakal. Cakal na vecer. janicek sa pripravoval zabit don Lisabona....

 

Pane boze daj mi vieru a slavu a mudrost a poznanie a peniaze... a ak nie tak aspon pokoj svatý... som kto som a nie som nikto iny a vsetko co robim robim ja. nie preto druhých ale pre seba v sebe o sebe... myslím vela na teba... nauč ma vnímať výčitky a pohladenia  a úsmev. Amen.

 

Horúčkovito sa zmietal na posteli a čakal. Čakal na večer. Janíček sa pripravoval zabiť von Lisabona. Netušil, že túžba po pomste mu zlepuje mysel a oslabuje telo. Nevečeral, neranajkoval na obed zjedol hoddog a malu kofolu a aj z toho mu bolo zle. Vela fajčil a nevedel sa odpútať. Tak len stale myslel a dumal až zošalel. Don Lisabon ho ľutoval, ale nechcel mu ublížiť pohŕdavosťou. Zabil ho kordom o tretej po obede. Janíkovi sa ani nepostavil.... kord. Zomrel bez výpadu zoslabnutý a šialený. Možno to bolo tak lepšie. Marienka tajne v noci plakala.

 

Asi piatykrát som sledoval rekamu na vietnamske slíže. Bola nudna, nepútavá. Nemal som na ne chuť. Kúpil som si  gofry so syntetickým sirupom. Bol... neviem, nepametám sa. Rozmýšľal som. Večer piesočného trónu sa blížil a Gomez mi ešte stále neposielal plány a upresnené inštrukcie. Čakal som na zelenú.... A zelena prišla, to som však len malo tušil, aky kolotoc s toho bude...

 

Marienka zomrela na lodi. Pochovali ju vedla janickovej mrtvoli v rodinnej hrobke von Lisabona. Von Lisabon bol skvely a statocny a mudry a dobry a rozvazny a rytiersky a mily a zlaty a sladky a inteligentny a pekny alfasamec. Aj ked som si myslel, ze viem na co umrela, v skutocnosti neverim v tuto pravdu. Lebo len panboch vie vsetko a von Lisabon hovno.

 

Kracala po vlnach rieky a mysliac na svoje nenarodene deti vietor jej rozfukaval dlhe vlasy rukami hladila plysovu hracku. Macika s vylupnutym pravym ockom a rozparanym lavym uskom. Bola prizracna tej noci mesiac svietil skrz nu a na hladine sa lamal na male trblietave kusocky spolu so svetlami mesta. Stale tu bola pritomna...

 

Naklonil som sa nad holografickou mapou terenu a strategicky som sa snazil urcit polohu z ktorej by bolo najvyhodnejsie zautocit. Moja mysel bola napata ako struna na mandoline toho starca co mi pred rokom recitoval verse Juaakmilgy...

 

Aj ja uz idem spat.

 

Tuk.Tuk. Kto mi to na srdiecko klope?

 

Noc co noc sa mi sniva ten isty sen. Aj napriektomu ze som si vymenil hardisk. je mozne aby mi nahodne prehraval ten isty sen noc co noc? Plus sanca ze ho mam na dvoch diskoch? nechce sa mi to prepocitavat aka je to sanca ale urcite mala... a predsa. Nie je to znamenie? Nemam volajaky virus? Nebal by som pouzivat tu korejsku siet. Clovek nikdy nevie, co chyti a kde. Dnes by som si dal nejaku polievku... Slizikovu? s HriBikMi??? mnamnam...

 

„Don Lisabon. Viem co si myslite o mne a dakujem vam ze ste na ten suboj pristupili. Teda ak toto citate tak to dopadlo ako sme vsetci predpokladali. Chcem Vam povedat, ze som nebol blazon. Teda taky za akeho ste ma pokladali... Bol som...“ (z listu Janicka Don Lisabonovi, o marienke tu nepadlo ani slovo)

 

Tuk. Tuk. Na sliziky chut maaaaam....

---