Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seSchizophreny night
Autor
Roger
Raz tak sedím večer... a pozerám na celé to svetielkovanie nado mnou...
noc zahalila tento svet, jej
plášť pomaly padolteraz človek môže byt sám, nemusí pozerať nadol
do toho sveta teraz predsa vhliadne
že miestami divný je, a to riadne.
teraz však noc a tma všetko odstráni,
zostanú tu len vesmír a my
ja krúti okolo mňa, nepusti ma z opratí
sleduje ma,
mňa, v mojom objatí
hľadím si do oči, premietam si zašlé dni
v oceľovom lesku, nevidím tu bolesť v nich
ten závoj tmy skrýva to, čo dávno poznám
do seba hladím, možno si to aj sám doznám
na krídlach noci letím si tým svetom
celý je môj, obdarím Ťa tým na
jkrajším kvetomno neviem kde Teba nájdem v tej tme,
bojím sa zažat svet,
tma je nakoniec tiež
pekný kvet
a predsa nie som sám, zo sebou sám,
aj tento obraz ma svoj rám
nado mnou som zočil pár dvoch hviezd
a počujem čo šepcú si tam z hniezd
na nebi vysokom, dve žiarivé kvapky svetla
a nevedia prísť na tú záhadu, ž
e noc zas skvétlanehybne sledujú, o sve a predsa v tom
sú
časťou toho čo volám svojim svetom
na nebeskej klenbe sedia si v tom plátne čiernom,
plnej svetla, utopeného v tme, vánku miernom
spojene duše možno, malé bodky
malý čriepok veľkej fotky
čudujú sa ž
e čo toľko trápenia cíti ta malá dušatam dole, v malom mieste, v malom meste.
toľko
duší svieti na ten jeho vrak,svet jeho plný je,
stačí oprieť zrak.
a čudujú sa dve hviezdy na nebi
kedy tá duša sa správne zaľúbi
a
čuduje sa dole duša v plášti tmy,kedy hviezdy dozvedia sa to
čo my...