ONA

plavím sa po akomsi mori už dosť dlho
a jediným spoločníkom
je mi ona... nemám tušenie
kde sa tu zrazu vzala
asi sa zrodila zo mňa v tej víchrici
čo presvišťala okolo
mám ju rada... sedí na okraji
tej bárky čo som krvopotne postavila z niekoľkých pováľaných stromov
objíma si rukami kolená a neustále rozpráva
musím sa smiať keď sa na ňu dívam
ako jej vietor kmáše pramienky vlasov
a bije ju nimi po tvári...jej to nevadí
chce ma rozptýliť a keď myslím, že už nedoplávam
hrozí mi drobnou pästičkou
ešte sa nestalo, aby ma nevyrvala spomienkam
alebo žralokom lačne hľadiacim z tej veľkej vody okolo
kúpim jej prstienok a stuhu do vlasov
a vezmem ju na ruské kolo
keď raz budeme v bezpečí
naučím ju vyšívať monogramy na vreckovky
a samzrejme preskočiť plot
to je dôležité
a koncom leta uvarím klasy kukurice
budeme ju obe objedať...
spolu
ona...vie byť aj tíško...
keď zaspávam napríklad...
hladí ma po líci a zaryto mlčí...
alebo si spieva armstronga... to nemám rada...
vtedy nespokojne zamrnčím a ona prestane
viem, že keď  zaspím, zasa si ho zaspieva
lebo podľa nej je world wonderful...
podľa mňa tiež... ak je v ňom ona
už dávno som jej dala meno...
volá sa
andrea