Vyznanie

Keď nebolo nič čo malo ma hriať

Keď vietor vravel „ už niet ti čo dať“

Keď túžby boli sklamaním a nebolo viac snov

Vtedy keď život  už prestal byť hrou

V ten okamih prišla tá zmena

V čo neveril som.. priam nedúfal  veľa

..ten okamih čarovný ...Keď spoznal som teba!

Srdce s mi zaliala šťastím či nádejou ... no hlavne láskou

 No ja som stále, v temnotách blúdil, trápil sa veľa

Hlavu si lámal , dušu si kváril nad života otázkou

V tom zazrel som tvár ...tvár jasnú a krásnu

Jej oči mi v pamäti už nikdy neuhasnú

Ten pohľad magický čo dal mi tak veľa ...

Ten pohľad čo uvádza ma v snenie z pocitu bdela

To objatie čo nenašiel som nikdy, predsa len raz prišlo

A ja som šťastný že keď už nič iné v živote , tak aspoň toto krásne  z neho vzišlo....