Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seHlasy
27. 06. 2001
0
0
1083
Autor
Roger
slabá chvílka sa obtrela o mňa...
keď si sám, prídu hlasy,
oznámia ti, čo v hlave kvasí.
zasmejú sa ti do tváre
a budú tu zas - a stále.
odídem preč, stiahnem rolety,
malý anjel za mnou priletí
prihlúplo sa bude smiať
a múdrosti do ucha liať.
majme v paži, hlasy biedne
ako mať len ľudí vieme
skúsme chvíľu stopnúť dážď
nech je ticho naša vlasť.
pozerám sa do oblohy
vidím ďalšie prázdne slohy.
počujem aj dáke kroky,
hlasy, šuchot, zrazu skoky.
nechajte ma! skapte! hneď!
do oblohy myseľ moja leť.
pokoj, tma a tichá smrť,
telo moje, kľudne sa v kŕčoch vrť!
oceňujem hlavne to, že táto báseň je podstatne kratšia ako tie predošlé slovenské.
Raz dávno mi starší básnici povedali, že písať treba krátko a hutne, teda v čo najmenje riadkoch a slovách povedať čo najviac, alebo ani nepovedať, iba navodiť atmosféru, použiť náznaky, pomôcť si metaforami atď. To vtedy moju mladú dušu mimoriadne drsne zdeptalo, až som chcel hodiť pero do žita, ale potom som to krátke písanie skúsil a ono to dokáže fungovať...