Spoveď

Myšlienky, pocity, názory, hoc budem niekomu na vzdory. Nemiluješ, nemilujem, nemiluje radšej si vo svojom živote riady umyje. Svojim úsmevom som dar dal, niekto vo mne ho zahrabal. A či bárs si myslím že ja, je to len ta útecha a nadej v pravého mňa. Zasníval v to čo mal, vtom si svoj život spytoval: “Ľutujem, že som nestihol čo som mal, ale aspoň som ten rým napísal.” Či tu ja, či tam svoje rameno mám, aj tak si harmonogram brať nedám. Kto si v môj kruh svätý vstúpi, ten bez mojej tajnej muky. Isto, ale možno vie, že nie je, ale nie je, keď vie že si i rad mňa prileje. V tých búrlivých krajných si rad plávam riekach, obzerám sa tam kam vždy smer uberám nikdy nenastal ten krach, nájsť peknú tvar tu utopenú na perách. Spakruky ti napíšem ten vzorec, ako sa zo mňa lásky stal vdovec. Myslíš to tá vňom pochabosť, ako v ženách vzbudiť náruživú zlosť. No aj keď tu svoju hlavu morí, nezabudne že čas mu horí a tuš ten lásky bôľ píše, koho si a či si, vlastne už si zišiel? Strčil tam kam on nemal, navždy svoju hrdosť nepremení sa len v jeho zlosť? Veselo búši, tlčie, hryzie, kôra šedá mu radšej mizne cíti hanbu potupy, na tej dlhej čudnej púti. Nikdy nevzbudí čarovný to pojem, zaprel som predsa a som len? Dlhé rady vysvetľujú, na očiach mu hrajú, potôčiky a či len to aleje maku majú. Rabaku spieval v noci, že vraj to je zoči voči. Elán je elán v dnešnej dobe, radšej si dnes dá každý konope. Palcom krúžim vo vzduchu, nie je nie, lež to tvoj vek ti dá tu náuku, ako blúdiť k ľuďom bez muku. Tvrdý sta kameň je ten hlas, čo volá každého z nás, tam kde nebol dnes nijaký vtom vnuknutí ukáž krv aj ty si vtom, utni!

---