Všetko je nanič

Prázdno je zemetras tam kdesi vo vnútry,

čo napľňa ťa hnusom, no nebuc tak múdry!

Nekonečno, v mysli a v kozme zapučí

Tá fľandra ťa milý môj maločo naučí

Pohlavne, bezhlavo, po hlavnej dievča kráča

Kričí, že niet lásky, pradie ako mača

Volá anjelov lásky, vinie zrádne vence kvetín

Vždy iné hry lásky, lupene, flakóny do perín.

A kvety je ich vždy plná nežných citov pláň

Pusť ma už dusím sa, divoký tobogán

Deti sa rozpŕchli, keď kabát som rozovrel

Divadlo končí už, dík smútok žes pozhovel.