Bod tri - farby

Jeden deň z prvých

Niekde. Niekedy. Raz, vtedy keď to bolo v pláne kohosi múdreho a temného. Stalo sa.

Za čias keď sa ešte len vytvárali farby, splynuli jedna s druhou, tretia s prvou, tretia s druhou, štvrtá s treťou, štvrtá s prvou, ôsma so šiestou, desiata s dvanástou...
dvestopädesiata so stoosemdesiatpiatou, dvestopädesiataprvá s devedesiatdruhou...

Očakávaný vrchol neprichádzal, stále stúpal a nikdy nekončil. Farby sa doplňovali, miešali a postupne vytvárali odtiene, ktoré akoby činili čosi celkom nové. Hĺbka a šírka, výška a dĺžka. čosi sa javilo popod niečím, svetlá farba sa javila nad inou a postupne sa kládli jedna na druhú, tretia okolo štvrtej. Bežali, rozpínali sa ďalej a ďalej, stvárali predmety, tvary a duté hlbiny. Dutiny, ktoré sa obalovali ďalej a ďalej, pretože nik o jich zjav nemal záujem. Driapali sa vyšie, na nízke priestory zabúdali, no tie existovali. A tam nízko, v prenikavej tme a zabudnutí, vytvárala sa sila, ktorá tiež chcela oné priestory opustiť, pretože je dusili. Čím hlbšie dutina ležala, tým väčšia bublina napätia v nej rástla. Bublina fučala, chcela dýchať, tlačila na všetky steny, ktoré ju znova a znova odrážali späť. Neúnosný nápor prehratých bojov, roztáčal všetky časti bubliny. Jej vršok sa menil, farby sa premietali, vznikal pohyb.

---