Deja vú

Opretá o storočnú

chladnú kovovú bránu

skúmam záhyby ulice...

...v križovatke času.

Smrad stredovekého inkvizítora

akosi nie a nie vyprchať..

A aj keď sa zdá,

že všetky hriechy sú premlčané...

spod mramorových krýpt sa ozývajú

hlasy svetských krívd..

Zapadajúce slnko

láme sa na hlavách osvietených,

zvečnených v kuse  nehybného kameňa.

Hľadím do tváre stovkám ľudí,

ale moju túžbu žiadna z nich nebudí..

Driemem pod rúškom prichádzajúceho večera.

Skúšam si spomenúť...

...na to čo má ešte prísť...