Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seLuna a Slnko-lovestory
14. 05. 2008
1
0
834
Autor
sophieJ
Keď Luna so Slnkom sa milovať prestala,
a všetky studené hviezdy naslúchali
jej námesačným poblúzneným nárekom
dňom i nocou
nocou i dňom,
až pár z nich spadlo z neba,
na Slnku škvrny sa zväčšovali
a rástli rýchlosťou tmy.
Luna vybuchla v plači
a po mliečnej dráhe
sa ako čokoláda
rozlial jej hnev.
Slnko z neho vyjedalo večnosť,
a keď už malo dosť,
spálilo minulosť
a rozhodlo sa hladieť už len napred.
Napokon, veď ho oblietali toľkí,
ničivý Urán
nafúkaný Jupiter
i sladká Venuša,
a mnoho ďalších záujemcov
si z neho urobilo stred vesmíru,
tak nech len Luna žiarli.
Trápenie Lune na pokožku
vytetovalo krátere
horkosti.
Jej jemná povaha
ju zradila.
Trvalo 4 milióny zatmení,
kým opäť zdvihla zmučenú tvár k Slnku
a so všetkou ženskou hrdosťou,
čo tlela v jej jadre
mu posledný krát vyznala lásku,
chladne a smutne a slobodne.
Potom sa privinula k Zemi
a po príliš dlhej dobe
sa znovu cítila v bezpečí.
A aj keď sa od Slnka
nikdy naozaj nevzdialila,
už sa na neho nedívala.
Dokonca odpustila Zemi pobláznenie
jeho žiarivým úsmevom,
pretože mu rozumela viac než dobre.
A aj keď Slnko stále šteklí Zem svojimi lúčmi,
Luna vie,
že iba ona je jej Múza,
jej priateľ, jej pravý milenec.
S pravidelnosťou prílivu a odlivu sa do jej postele vracia
každý deň.
Obdivne na ňu hladím,
modlím sa k nej a šepkám:
Kiežby som ja bola taka statočná.