Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Volanie po slobode prejavu

05. 06. 2008
0
3
953

Volanie po slobode prejavu

Už viem prečo vtáky nelietajú, keď zamrznuté visia na konároch

Už viem prečo kvety neodkvitnú v nedeľu

Už viem že jediný správny sen má Boh

Už viem že neviem nič

 

Keď v zápale vlastnej nemohúcnosti som zastal

Keď viera s neverou sa spriahla a nastal deň

Keď som pocítil tento záblesk v srdci

Dvadsaťšesť rokov som bol celkom spasený

 

Už viem že si malé deti musia zarábať na chlieb

Už viem že my sme na tom podstatne lepšie

Už viem že láska má význam len keď je opätovaná

A neslobodno sa pýtať prečo ľúbime

 

Už viem prečo vonku svieti slnko a bežný spisovateľ

Už nenapísal dlho dlho predlho ani jeden verš

Už viem že človečenstvo postupuje k indivíduu

A takéto reči materialista chváli

 

Už viem že v tomto svetadiele nie je miesto pre slepcov

Už viem prečo naše natiahnuté duše voňajú senom

Už viem že aj posledný môže byť prvým

Už viem...áno že neviem nič

 

Už viem že ráno prichádza po súmraku

Keď cez noc hviezdy vystrihol som z medúzy

Keď zašepkal som zdvorilostné áno

A zbohom... viem že som to nemal povedať

 

Už viem že všetky city skončia v jednej vode

Smradľavej stojatej ako ten život

Keď som jej povedal čo je pre mňa dôležité

Zistil som že mi jej povzbudenia chýbajú

 

Už viem že nie je jednoduché ľúbiť iba tak

Už viem že každý za všetkým niečo hľadá

A aby sa to tu trochu rýmovalo: hľadala ma, rada

Viem že toto vôbec nie je podstata veci

 

Keď som si vysníval svoj ideál krásy a tela

Povedal mi niekto že sa veľmi mýlim a spadol som na hubu

A roztiahnuté krídla som si založil do vrecka

Aby mi neprekážali a my hluchí stáli sme v rade na zmrzlinu

 

Aby som mohol raz povedať že som všetko vedel

A že som miloval jar lebo tam toto začína

A že som sa snažil otvoriť si prázdnu dlaň

A že som vedel že neviem nič


Stret a NIE

 

Som sa stretol s láskou a v sebe hrany na hranie

Neznámy pocit posledných ukradnutých snov

Neviem že v diaľke snívajú bavlnené sovy

Ten svet patrí katom pošlite ma spať

 

S neveľkým strachom a vreckami plnými zabudnutých

Škatuliek od kondómov a vzlietnutých spermií

Dúfal som zúfal som bol som

Tu niekde sa začal raj

 

V červenom tričku a pod tričkom nádej ľavákov

Zasnúbené kopce našej matky Zeme

She will be one...krásny svit polmesiaca

Nad zapadnutým mestom nevinnej istoty

 

Strácaš sa vo mne strácam sa v tebe a poznávam

Že áno tu na konci koľajníc rastie tráva

A som osamotená hviezda niekde na oblohe tvojho srdca

Už zhasnem lampu neboj sa

 

Vo všetko chcem vidieť iba kúsok radosti

Aj keď to nie vždy funguje niekedy plačem

Boli sme dvaja už sme 1, 5

Ta známka mladosti nesplnených snov

 

Vo výťahu sa nám zdalo že neviditeľnosť očí

Znamená prekročenie večnosti

Tvoje a moje áno také oddelené od seba

Nezabudni snívať nikdy na to nie je neskoro

 

Nebudem mlčať lebo nemôžem pozerať na skrvavené dlane

V tom kúsku môjho neznámeho sveta

Som ukázala celú seba nezahadzuj toto videnie

V tomto už nie je púšť ale zázrak života: budeš otcom

 

Pýtam sa či to urobíš či dokážeš sa zadĺžiť

A odísť so mnou pracovať na zákopoch Golgoty

Už nebudem žiť ako ja už nebudem žiť ako ty

Veď načo bodka čiarka otáznik...

 

Bola to zákruta keď som umrel na sklonku svojho života

V tom pozabudnutom kúte samoty som sa oddal láske

Ku smrti a životom som blúdil za predmetom nedostače

Bola to rana pod pás


3 názory

no to ano...mozno...ale hovorila som o jednej miniaturnej situacii...celom zivote

Petrusha
05. 06. 2008
Dát tip
trochu ukecané na miniaturu, nie?

R.P.
05. 06. 2008
Dát tip
"už viem, že neviem nič" sama si odporuješ a vyvraciaš svoje tvrdenie v jedinej vete

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru