Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seJedna životná epizódka
Autor
:Lulu
Bol máj. To, čo som nazývala láskou, nezvratne hrdzavelo ako pánty na dverách dedovej chalupy. Občas som ešte chodievala do divadla hrávať rolu Degradovanej lásky. Diváci tlieskali a školáčky s glitrovými sukňami- vtedy to bol hit, odpadávali od dojatia a ronili krokodílie slzy. A ja? Sem tam som si ešte poplakala tiež, no častejšie som sa schovávala v tmavom kúte v ľavej predsieni a odtiaľ som pozorovala svet vonku.
Sneh, hoci padal od hora a dokonca sa mi často zdalo, že sa kvôli mne snaží padať jemne a láskavo, moju dôveru si nezískal. Do roztápania sa mu nechcelo, a tak už som v apríli začala podozrievavo vykukovať z okna, či tam náhodou niekto schválne nenakládol sklenú vatu. Čakala som. Na prvú zeleň, na slnko, na prvú burinu v záhrade, na peľ z púpav a tanec s vlažnými dažďovými kvapkami. Všetko sa začalo, keď ma v jedno ráno prebudilo teplé svetlo rozlievajúce sa pomedzi oblaky. Nechala som si jeho lúčmi zaliať aj svoju tvár. Bolo to, ako by niečo vo mne nenápadne tíško a jemne explodovalo. Niečo ako láska. Nie však láska k človeku, ani láska k veci. Bola to taká všeobecná láska. K životu. V prvom rade k tomu svojmu vlastnému.
Možno sa vtedy naozaj niečo zmenilo. Prestala som napríklad kupovať citróny. Začala sa vlastne šťastná epizódka. Taká môjsky bláznivo- melancholicky šťastná. Toto uvedomenie si šťastia som považovala za významný moment. Bol to presne ten moment, na ktorý som tak dlho čakala. V divadle som dala výpoveď. Nebavilo ma už hrať to, čo som bola kedysi.
Ale možno si vtedy pán Osud pomyslel, že s touto poctivou vybojovanou vnútornou vyrovnanosťou by som sa začala časom nudiť, a tak mi zase začal pod nohy hádzať kamene. Ale nielen tam.
* * *
Oprášila som skicár a kúpila som si nové ceruzky. Začala som častejšie chodiť do knižnice, vrhla som sa na čítanie poézie a snažím sa pochopiť, čo je to skutočná láska. (Nemusíme hneď vravieť o láske medzi mužom a ženou.)
Je júl. O chvíľu mám dvadsať rokov. Nie, nemyslím, že je to dôležité. Stále som len na začiatku.