Myšlienka na smrť

Predstav si, že sa ráno prebudíš, vstaneš z postele a pozrieš sa na svoje vlastné, nehybné telo. Pomyslíš so: „Pre Boha! Čo sa stalo?“

No potom ťa zaplaví príval radosti a neopísateľného nadšenia, si voľná a nikto ti nebude prikazovať a zakazovať veci, ktoré chceš alebo nechceš robiť.

Zídeš s postele, kukneš sa po izbe a zrak ti prejde na tvoju sestru. Pozrieš sa jej do tváre, ktorú poznáš šestnásť rokov a pokúsiš sa ju pohladkať po tvári, no ruka ti prejde cez ňu. Len si povzdychneš  a povieš jej: „Milujem ťa a som rada, že si moja sestra!“

Prejdeš cez dvere do spálne, kde spia tvoji rodičia, len sa pousmeješ:

 „Nesmúťte za mnou idem do lepšieho sveta!“

Zdá sa ti, že sa tvoja mama pohla no bol to len klam. Rozmýšľaš...

Čo bude teraz s tebou? Odoberieš sa inam? Alebo zostaneš v byte a budeš po ňom blúdiť ako duch? Spomenieš si na ľudí o ktorých si myslíš, že ťa majú radi aspoň tak ako ty ich. Zatvoríš oči a myslíš na Bibu. Poznáš ju celý život a ťažko sa ti s ňou bude lúčiť. No i tak sa ku nej prenesieš. Spí ako dieťa. Chceš ju zobudiť, objať no nejde to. Spustia sa ti slzy z očí:

„Prepáč, že ťa tu nechávam , no nejde to inak!“

Otočíš sa jej chrbtom. Neznesieš pohľad na ňu.

Príde ti na um Peter, človek, ktorý pre teba za takú malú chvíľu čo ho poznáš, znamená veľa. Ocitneš sa pri jeho posteli, chceš ho pobozkať, ľahnúť si k nemu. Nemôžeš, tak veľmi ťa to trápi. Zahľadíš sa na jeho sladkú tvár: „Peťo, si pre mňa všetkým čo mám, no nejde to ďalej!“ Plačeš, tvoje oči zamlžujú slzy. Je ti tak ľúto že odchádzaš, no predsa je tu ešte jeden človek, čo pre teba urobil veľa.

Je to dievčina, ktorá je tvoja najlepšia kamarátka už vyše šiestich rokov. Je krásna, má čierne vlasy a hnedé oči. Pozrieš sa na ňu a s nehou povieš:

„Zbohom druhé telo jednej duše, si pre mňa ako sestra a nikdy sa to nezmení!“

So slzami v očiach sa na ňu ešte raz pozrieš a potom uvidíš malé svetielko. Myslíš, že je to svetielko nádeje. No naopak, je to svetlo tvojho konca.

Neochotne sa za ním poberieš a v tvojej duši zavládne černota....