Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMoje pocity a krutá realita
13. 08. 2008
0
0
377
Autor
Terka209
Ako sa zdá, život nie je len o fantázii a splnených snoch. Decká v mojom veku sa rozhodujú na akú školu pôjdu a začínajú sa schádzať s bandami, ktoré obťažujú a napadajú starších ľudí. Ešte stále je tu skupinka tých, ktorý sú aspoň s polky normálny a nemyslia len na to ako niekoho zničiť. Potom je tu malá časť ľudstva pre ktorých je čistota na prvom mieste. Nie hygienická čistota a asi kresťanská. Čistota prírody a fantázie, ktorá drieme v každom z nás len sa bojíme pustiť ju z uzdy. Bojíme sa následkov, to sa stane, keď prebehneme nahý po Bratislave. Preto polka ľudí sú pesimisti. Ľudia ako já, čo sú optimisti a fantáziu pustia vždy keď sa chcú zabaviť odsudzujú. Len preto, že im vadí, že sa dokážeme zabaviť. Sama seba sa občas pýtam: "Prečo? Prečo sa nepozastavím nad nie čim čo vykonávam a nedáva to zmysel? Prečo žijem v predstave, že všetko bude v poriadku mávnutím ruky? Mám odpoveď na všetko. Dokážem sa uvoľniť. Neplánujem si život. Čo sa stane to bude a nič na tom nezmením. Možno si pár ľudí myslí, že som, hmm "šibnutá". Hej to je to správne slovo. Chápete? Verím v mágiu, verím v čistotu tohto sveta. Ale načo my je to platné keď aj tak čas nevrátim? Nikto sa len tak nevráti. Možno keby sa čas vrátil, vo veľa veciach by som mala jasno. Veľa vecí by som zmenila. Niektoré by som spravila, iné zase nie. Každý jeden z nás má v duši trochu kreativity. Využívajú ju veľa spôsobmi. Chcete vedieť ako ja? Pustím si hudbu, dám pred seba papier, vyprázdnim hlavu a začnem písať. Poviedky alebo úvahy, alebo prosté to čo sa my preháňa hlavou. Je to celkom sranda po sebe čítať a premýšľať nad tým, prečo ma to napadlo. Keď tak teraz uvažujem, ani neviem prečo toto píšem. Mala som v úmysle napísať poviedku. Možno by bola celkom slušná. Ale aj spisovatelia píšu to, čo netreba. Je nádhera vedieť, že sa niekomu páči to čo píšete. Zase fantazírujem. Tak sa vrátim k tomu, čo som chcela v podstate stál. Možno sa pýtate, kto som, že takto píšem, koľko mi asi je? No som normálne 16 ročné dievča, ktoré je optimista na prvom mieste. V živote chcem dokázať veľa, aj keď to tak asi nevyzerá. Každý si myslí, že konám bezhlavo bez emócií. Och, ďalší s tých hrozných klamstiev. Konám tak ako čo cítim. Nikdy nekonám bezhlavo. V škole som zasnívaná. Jasné, ktorého pubertiaka by už škola bavila? Možno len bifloša, čo ja samozrejme byť nemôžem. Snažím sa žiť naplno, ako sa dá, či sa to niekomu páči alebo nie. Nemienim pykať za každú, každučkú premárnenú a skazenú sekundu. Iba jediné si v mojom živote prajem: Byť spokojná a radovať sa s každej, čo i len malej chvíľky radosti. Chcem dosiahnúť vrcholu kariery. Teraz sa my smejú, že chcem byť spisovateka. Ale raz sa budem smiať ja im keď ňou naozaj budem. Teraz končím. Každý z nás potrebuje odpočinok, pokoj a pohodlie.