Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Ako miracle

06. 09. 2008
0
0
607

Ako miracle

 

Za zázrakom zázrak. Keď som zúfalá v bolestiach ležala a vnímala vlastné telo, znova som mala pocit, že tých milión chýb v živote sa nedá napraviť kývnutím čarovného prútika. V hľadaní toho, čo mohlo byť príčinou som hodiny presedela pred počítačom a hľadala som v útrobách virtuálu odpoveď na jedinú otázku: Prečo?

 

Celkom som zabudol, ako je to večne sa vyhovárať. Našťastie k tomu neprišlo. Zmietla ma zo stola, učila ma prezváňať. Hrá sa so mnou. Hrá sa ... bláznivé dievča v bláznivom ošiali vášne a túžby mi teraz do svedomia a do duše vrylo ďalšie výčitky. Do šľaka, dvihni to.

 

Budem ho držať v napätí. Ja to dieťa chcem. To dieťa. Prečo mi je tak blbo? Pretože som celkom nadšená na nový život. A čo keď nebol z lásky, bol z túžby po niečom, čo nemožno síce nazvať láskou, ale nebol to priamo ani sex. Moje bábätko.

Budem sa snažiť neplakať a nedržať svoj hnev na uzde. Budem sa snažiť ísť k lekárovi a povedať mu, čo je vo veci. Divné storočie. Divný svet. Napchávam sa nutelou, lebo mi to teraz chutí, lebo mi to je jedno. Už je to jedno. Odišlo si.

 

Viem, že moja stará by mi to odpustila. Že by mi to prešlo,. Tak som si vydýchol. Povedal som zopár teplých slov ... už sa s ňou nikdy nestretnem. Štetka. A prečo mi je blbo aj teraz. Už nesmiem trpieť za niekým alebo pre niekoho, na kom mi nezáleží.

 

Teraz tu sedím a píšem nahnevaná na celý svet. Smejem sa plačem a myslím si, že celý vesmír sa proti mne postavil. Celú noc som preplakala za tým, čo mi nikto nevráti. Moje bábätko.

 

A takto býva. Som ako malý chlapec, správam sa ako pubertiak. Ako by som mohol chcieť babu, ktorá ma priťahuje? No veď to do čerta, že priťahuje, neviem, čím, ale plne to využíva.

 

Moje vnútorné fluidum ma raz privedie do nešťastia. Ba nie, že priviedlo. Zas tu sedím a plačem a počúvam Enyu. Hudbu, ktorá mi nerozdrása srdce a predsa nie je pre mňa vhodná, pretože ma ubíja, ničí. Samovoľné zamávanie láske, už po druhýkrát. Nešťastie --- slabé slovo.

 

Nechajme to...

 

Budem spomínať, na vás obe, moje detičky. Moje milované detičky. Nikto o vás nevie ... držím vás vo svojom srdci a nosím hlboko v duši. Vaše mená, moje nenarodené. Moje milované.

Chcela som ti, Ľudka, oznámiť, že si mohla byť krstnou mamou, ale už nebudeš ...

 

Prosím nechajme to ...

 

Hajzel ...

 

 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru