If you dont know my name

If you don´t know my name...

Bolo to ako rozprávka na dobrú noc. Tichá, pomalá, zasnená sama do seba. A múry Jericha padali a zbadali sme padať aj dážď a kvety z maminej vázy na stene.

Lupene tvojej lásky mi zakrývali tvár. Pochovaná pod hrozbou neprebudiť sa zo sna. Darmo je, polaroidové ružové okuliare vypredali minulú zimu, keď sme kopali zákopy našej žabomyšej vojny. A ten granát, čo ti potom oslepil zrak a vytrhol srdce ... ten som si nechala nevybuchnutý pre horšie príležitosti. A viem, že si celkom zabudol na každú voľnú príležitosť oslobodiť sa od mojej panovačnosti a jemného račkovania. Kúpil si mi auto, aké nikto nemá ... heh, a načo ... nepotrebujem auto, nepotrebujem dom (veď teraz zo samej samoľúbosti môžem spávať pod Apollom), nepotrebujem nič z toho, čo ty nazývaš blahobytom. Vlastne nepotrebujem ani svoje telo!!! NECHAJ SI HO, na vlastnú žiadosť píšem posledný testament.

Tam pod orechmi stáli kedysi dvaja mladí ľudia. Karkulka a Vlk. Dva kruté princípy nášho sveta. Jediné. Nechcel ju zožrať, ale vzal jej srdce...nechcela ho udať, ale vzala mu rozum. A vtáky spievali a celý okolitý svet kvitol. A ako to poznáme z teplých obrázkov Disneyho: zvieratká sa chodili pozerať na dvoch zaľúbencov. Ale PARADOX!!!  Hľadeli sme do očí najhoršiemu...kamenné sochy by sa usmievali viac...

Vzala si ho do náručia, lebo toto náručie je geniálnym príkladom, ako môže všetko bolieť a ako bolí. Ako bolí to, že niekto povie: dovi – dopo, choď sa pásť koza rohatá, do pol boka odratá. Zas to bolo o hovne. Ale len preto, že sa ti zdalo, že aj kurvy na Krížnej občas cítia trochu lásky, keď sa opijú a v tomto opojení prijímajú zákazníkov. A že sa zaľúbené páry a fotoaparátmi šťukajúci Japonci hodia pred prezidentský palác??? A čo? Na Slovensku nikdy nebudú letné olympijské hry ... jedine v bozkávaní. A v tomto na Francúzov nemáme. Je ne suis pas, mon chére. Hej, napíš to na mŕtvolu. Tá sa bude lesknúť nad vodou Dunaja , aby si okoloidúci mysleli, že je to UFO. Tvoja mŕtva duša nad koncom dní.

Opýtal si sa jej ako sa má. BASTARD, HAJZEL. Hovorím ti to ja, tvoje svedomie, choď to zapiť do baru. Pomiešaj všetko, čo sa dá a potom s prázdnymi očami ako bránami do duše vykroč, vytancuj ulicu dievčat v sporom oblečení, čo ponúkajú svoje srdcia ako na tácni. Už sú pripravené na servírovanie: poliate omáčkou sklamania a túžob po láske, ktorá má nahorkastú príchuť a ani kilo cukru ju nevylepší. A potom prídeš domov, o pomoc volaj a ona príde ... možno ... ak si ju nepoznal v tých dievčatách, v tom alkohole, tone cigariet a zavretých očí nad vojnami na ZEMI.

Ten tretí princ ti vzal všetko. Jablká, dôveru k prírode, lásku, seba, teba, nebo, peklo...zostal ti len suchý úsmev na perách a zdvorilé áno na každú hlúpu otázku. Už ťa nemilujem, ostávam stáť, len múry, múry, stavajú sa okolo mňa a padám tam v priepasti je veľká tma ... zober ma, zober ma ...

Čarodejnica mi azda dala najviac. Aspoň poznám seba a poznám teba a neuvidíme sa už nikdy. A zapadnem v náručí niekoho, na koho budeš brutálne žiarliť. A potom príde na rad sniper a diera v hlave taká malilinká, aká môže byť len s tlmičom. A potom len tma a rozstreknutý mozog na streche nejakého paneláka a moje slzy za mojím životom a tvoj úsmev nad tým, že si už konečne slobodný.

22:14:56 tak zbohom ... Maja