Vstupenka do Neba

Auto sa rútilo obrovskou rýchlosťou a zrazu... Oživujú ma, chcem žiť ale nastal môj čas, vidím svoje telo nehybne ležať ale nemôžem urobiť nič. Vždy som si predstavovala že po smrti pôjdem veľkým čiernym tunelom a budem vidieť hlasy a počuť obrazy. Ale nie. Poháňala ma akási energia, možno Boh, možno duša neviem. Nič som necítila ani nevidela. Zdalo sa mi akoby som spala no veľmi tupo. Ten čas keď som bola v tomto stave trval neopísateľne dlho, domnievam sa že to mohlo byť niekoľko rokov. Zničohonič som začala počuť čudné zvuky a presne som vedela o čo sa jedná, bol to hlas mojej mami. Rozprávala presne tie slová ako keď umierala. Zazrela som ju... Bola som šokovaná a tak som ani nevnímala čo mi Ďalej hovorí. Podala mi ruku a usmiala sa. Ten jej čarovný smiech som na nej najviac milovala. Bola taká starostlivá, taká jemná, milá a vľúdna. Cítila som zrazu veľkú úľavu a pokoj, bolo to intenzívne a zároveň také nejasné. S mamou som sa ešte chvíľu rozprávala a objímala. Nikdy som sa nezmierila s jej smrťou ale teraz som bola šťastná,že zomrela. Keď mi mama zapriala šťastnú cestu tak som veľmi zosmutnela, lebo som vedela že musím ísť tam... K Bohu... Nebo som si predstavovala ako miesto kde bude každý šťastný a pred bránou bude stáť Svätý Peter a tých dobrých pustí dnu...ako na koncerte. No samozrejme, že to tak nebolo. To čo sa dialo potom sa ani nedá opísať. Prečo??? Lebo na svete ešte nie sú slová ktoré by opisovali tú nádheru a krásu. Stretal som sa s Bohom! Nikto mi nepovedal, že je to Boh ale ja som cítila že to je ON. Nesúdil ma, ani mi nič nevyčítal, bol milosrdný a láskavý. Vlastne mi nepovedal nič, no ja som cítila to čo si myslel. Vždy som sa bála smrti, že už nebudem žiť, že sa skončí všetko pekné, no bol to veľký omyl. Až tu sa začal môj život...No najhoršie bolo keď som sledovala svoj pohreb, každý plakal, to ma značne rozrušilo, no svojim najbližším som dala znamenie, že čoskoro sa stretneme. V nebi neexistuje čas ani priestor a to čo sa na Zemi nazýva život tak tu to má úplne iné rozmery, ten pokoj a šťastie ktorý som tu zažila je nekonečný a večný...

---