Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Aj tak nerozumieš

10. 01. 2009

442

Autor

Levica

Písal na hviezdy

úprimné kraviny

z acetonu

a sem-tam to vyšlo

počúvala, vstrebávajúc

smiešnu následnosť

časov jeho klamu

ktoré myslel tak vážne

z kytičiek mortality

uvila si osud

ktoý nepočká.

Ktorý nepočkáš.

A nahota spirituality

zakryla jej riasy

Čakala na jeho slzy

Nepochopil. Zasmial sa.

Nahota sa rozbila

tisíckami črepov

a prestala byť nahotou ...

a on stále neplakal

len jeho oči vlhli

horúčosťou jej dychu

a ju preboleli všetky nádeje

3 názory

..vadi mi ze je to miestami prekombinovane...neodtiahnute co sa tyka dynamiky a cistoty textu...pri hlasnom citani...by si co to mohla vychytat... ....ako celok sa to pre mna tak stava rozbite a nekompaktne... ...mozno to rozeskat na miniaturky...