Úsmev

Na pozadí blednúceho dňa,

vždy, keď sa do spánku norím,

spomínam a mažem, ukladám a viažem,

mažem všetky myšlienky,

najmä tie čo ma robia chorým.

Farbu slov, tiene očí, vidiny budúcich dní,

ktoré sa tu vlečú a zároveň cválajú,

náhlia sa i cúvajú,

a čierny havran spánku pomaly, potichu,

prikrýva hlbiny nepokojných hviezd,

ktorými na mňa hľadíš a pýtaš sa.

Otázky, otázky na ktoré neviem odpoveď,

no ty ju chceš, okamžite na tanieri,

lež ja ti ju nedám hneď,

možno neskôr, keď uvidím tvoj smiech,

a začujem tvoj úsmev.