Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePandorina skrinka
Autor
MonaBrokilon
hmmm...
/Na prázdnej scéne sedia ona a on. Nedotýkajú sa, ale je jasné že si nie sú cudzí. Ona má na kolenách skrinku. Ticho./
On: Chceš ju otvoriť?
Ona: Neviem, ty chceš?
On: Nerob to. Je to zbytočné nič v nej nie je...
Ona: Je v nej nádej.
On: Ale ty ju nezískaš. Nechápeš to? Neudržíš ju v rukách dosť dlho! Nestojí to
za to!
Ona: Čo ak áno...?
Ak to vydržím, bude aj tá bolesť pred ňou znesiteľná.
Menšia.
On: Neexistuje malá a veľká!
Bolesť je len bolesť! Ty to predsa vieš...
Ona: Viem... Tak ako ty...
On: Môžem za to ja?
Ona: Poznáš odpoveď.
On: Pochop. Ja nechcem aby to tak bolo, ale neviem...
Ona: /otvára skrinku/ VZDAJ SA ICH!
On: Koho?
Ona: Mihalníc.
Nechaj ich vypadnúť a za každú z nich si želaj kúsok mňa.
A ja budem.... Tvojou slinou, fantáziou, slzou.
On: Nemôžem... Ja...
Ona: Viem. Je ich tak veľa... a ešte ona.
Bolí to? Nechcela som ti ublížiť, ale musí to tak byť.
Vydrž to...
... so mnou.
On: Nemala si ju otvárať!
Ona: Ty neveríš... /chvíľu váha a potom ho chytí za ruku/
On: Vzdám sa ich, ak chceš.
Ona: To je všetko?
On: To je dosť.
Ona: To je nič!
/ticho/
A čo ona?
On: Ona leží v snehu.
Ona: Zodvihni ju! Zamrzne jej srdce!
On: Nemôžem, musím...
Ona: Nechceš!
Stojí na streche v plátenných papučkách a kričí a ty...
On: Čo vlastne odo mňa chceš?
Ona: Všetko!
On: Zase len všetko?
Ona: To je dosť...
On: To je nič!!!