Svet a človek (Na Zem padá tma)

Svet a človek

Na zem padá tma jesenného večera,

Tma, ktorá nosí ten zvláštny hlas,

Hlas plávajúci v diaľ k budúcnosti tak nejasnej.

                                               Ľudia kráčajú a okolo nich prítomnosť nevšímaná plače,

Plače, lebo ľudí magnet moci priťahuje

K životu bez lásky a dvoch slov: ty a ja.

Ja chcem svet krajší, lepší, plný smiechu, hudby a

                                               Vôkol seba zatiaľ spleť zabíjajúca, čo človek už nikdy nestvorí.

Ty však musíš vziať lampáš a svietiť, aby svet nekráčal do minulosti.

Kameň, voda, rastlina, zviera - ten zázrak čo nikdy človek nepochopí.

Prečo?

Dušu už nemá, rozum predal a vzhliada k peniazom či moci. Preto! 

  Človek, zastav, snívaj, miluj. Život zato stojí.