(aj ked by som to tak neformuloval.)

s tym suhlasim.

Áno, ani Urban nevylučuje možnosť, že za istých podmienok GM zapôsobí, ale presne ako vravíš.

...poznamka...urbana som cital a tak sa mi mari a myslim ze sa mi dobre mari ze urban neodmietol genitivnu metaforu ako prostreidok...dokonca ani v knihe urcenej zaciatocnikom...formuloval to stylom co je povolene bohovi nie je povolene volovi...

"splaseny kentaur detskych bicyklov" - obidve substantíva KONKRÉTNE! Takto práve vyzerá ona hodnotná GM, o ktorej píšem vo svojom druhom komentári; akurát, že táto je významovo vrstevnatejšia, ako príklady, ktoré uvádzam ja. "Utrpenie" - určite neberiem ako bibliu; má svoje nedostatky, sporné miesta, pasáže, ktoré by bolo žiadúce rozvinúť... Ale má aj zoznam odporúčanej literatúry. "ligové rebríčky" - ok, tiež mám obľúbených autorov, na ktorých kritici hľadeli/hľadia cez prsty, alebo ktorý sú výkonovo "rozkolísaný".

apriorne odsudenie genitivnej metafory je prejavom ak uz nie obmedzenosti, tak aspon ignoranstva urcite, to, co plati v pripade neskusenych a babrackych grafomanov sa nemoze vztahovat na celok, je to ako s rymom, vacsina rymov je slabych, ale azda ziaden clovek pri zmysloch nebude odsudzovat viazany vers, kniha joza urbana utrpenie mladeho poeta je urcena zaciatocnikom a tak ju aj treba brat, ale coraz viac vidim, ze niektorymi svojimi puritanskymi formalnymi poziadavkami nebezpecne deformuje a obmedzuje tvorivy potencial mladych ludi, dnes uz by som ju asi ziadnemu zacinajucemu autorovi neodporucal, nie je pravdou, ze genetivnu metaforu uz sucasni autori nepouzivaju a ze ide len o akysi surrealisticky atavizmus, treba si precitat napriklad takeho ivana strpku, teraz som zobral do ruk jeho knihu Ticha ruka Desat elegii, nahodou otvoril na strane 82 a ajhla: splaseny kentaur detskych bicyklov strucne k Ivanovi Mojikovi: ligove rebricky v poezii?! pche Michal Rehus aka James Juyce

Tak inak: zo surr. postupov dnes výtam tie, ktoré z GM nerátajú. Netvrdím, že na tomto poli rozhodne nemožno byť objavný, ale skôr nie ako áno. Mojík... Tvoril do pomerne nedávnej doby, ale aj pomerne osamotený. A - opatrne sa nazdávam - nikdy nekopal 1. ligu. A ktovie či nie práve aj pre GM, ktoré mal tak rád.

GM je integritna sucast surrealistickej estetiky, ak akceptujem surrealisticke postupy nevidim dovod, aby som z nich vylucil GM. sam si ziadny nepodal (iba normativnu definiciu pre zaciatocnika, ktora sa na spominany smer nevztahuje). naopak, ak sa pozries na Ivana Mojika, ktory tvoril do pomerne nedavnej doby, GM ma v kazdom druhom versi a velmi dobre tam funguje.

...je hlúpe... Chceš sa hádať?

hlasit sa ku GM skrze surrealizmus:)

No pripustím, že v surrealizme ako lit. smere, ale ten na Slovensku skončil - ak vôbec ako taký niekedy bol - smrťou posledného predstaviteľa Ivana Mojíka. Surr. postupy v súčasnej poézii beriem, ale hlásiť sa dnes k surrealizmu skrze GM by bolo spiatočnícke.

mam za to, pre literarnu skolu surrealizmu je gen. metafora jednym zo zakladnych vyjadrovacich prostriedkov a akymsi znamenim jej estetiky.

Ťažko sa vyjadrovať bez kontextu konkrétnej básne, ale bojím sa, že gen. metaforu nevezme na milosť nijaká tvorivá metóda či poetika. Nepochybne by sa našli nejaké výnimky aj v uznávaných dielach,ale to je na obranu vratká pôda. O gen. metafore, myslím, platí Urbanovo: "Kto sa jej celkom vyhne, nemôže nič pokaziť."

surrealisticke GM su zaciatocnicke, alebo ignorantske?

Pre poriadok - autorom tých troch príkladov je básnik Jozef Mokoš.

#posledny: Tvoja poznámka je namieste a správne dopĺňa vyššie napísané; mal by som ju ešte dajako do tej svojej definície zakomponovať... Poézia totiž pozná aj čosi ako hodnotnú genitívnu metaforu (vravím čosi, lebo je to spojenie dosť protirečivé, keďže termín gen. metafora sa už vžil pre negatívny jav); tá vzniká spojením dvoch konkrétnych substantív na základe nejakej zaujímavej vonkajšej podobnosti - napr. "palcát jesenného ježa"(prívlastok tu nehrá rolu), "hrkálky makovíc", cisterny tekvíc...

No, pravda je taká, že aj "kyvadlo myšlenky" aj "po hladine života" sú genitívne metafory. A to také, ktoré spoľahlivo znížia úroveň každého umeleckého textu. Prečo... Ako bezcenné, až otravné sa genitívky pociťujú pre svoju ľahkú, pohodlnú produkovateľnosť a predstieranú umeleckosť. A možno teraz nezaškodí suchá definícia, ako som si ju dovolil napochytro sformulovať: Genitívna metafora je spojenie dvoch substantív, pričom prvé je najčastejšie, ale nie výlučné, v nominatíve a druhé v genitíve, a toto spojenie má povahu pôvodného autorského nápadu a - to je dôležité! - evidentné ambície umelecky pôsobiť (emocionálne zasahovať), hoci v skutočnosti iba simuluje(!!) obrazné videnie a manifestuje autorovu obmedzenú predstavivosť a zanedbanú teoretickú prípravu + slabú sčítanosť. Neber to veľmi osobne, ale také genitívky prezradia buďto začiatočníka alebo ignoranta. Ver mi. A drž sa.

Díky za názor! Já beru i záporné kritiky, ale opravdu nevím kde tam vidíš... kyvadlo života...?