Dvaja

Dvaja

Krajina v bielom tichu spí.

To prekliatie ľudská moc nikdy neukončí.

Vždy príde čarodej a dá jej nádej.

Dvaja sa stretli, mesiac a hviezdy, čo dlhé veky sa poznajú.

Kométa poznania, čas dlhý svetlu nezabránil zabudnúť,

Čo jeden navždy mal v kúte hlavy schované.

Chránil ten poklad pred svetom zlým,

Mráz uchoval  vo vnútri tela krásu na dlhé veky ukrytú,

Čo čakala na teplo  myšlienky.

Myšlienky, sila to ohromná, prebudili ten najkrajší cit,

Čo rozletel sa po celom priestore tela a duše.

Nastal zrazu krásny chaos pocitov a neistôt.

Nestabilný stav, čo mal sa zákonom vekov zmeniť vo vyššiu kvalitu,

Druhý ohrozil prvého rozkmitaním molekúl vákua,

Poznanie ďalšie vyplnilo biele miesta v mysli.

Príde čarodej, čo prinesie novú nadej?

Človeče neprestávaj veriť.

31.1.2007