Zadumaná

Kráčam slovami,

chôdzou myšlienok,

kam ma až odprevadíš?

- myšlienka -

Nehľadím na mesto,

nepoznám ulicu,

šedý smog, sadzu na ovzduší.

Naokolo ako prázdne verše,

výklady farebného ticha,

len vôňa, tá čo šepká mi v nose,

minulá rosa nocou prebudená vo mne,

spomienka belasá,

hviezdy, dookola mesiac,

zlatý prepych - odraz na paplóne,

Tvoj portrét a ja,

načrtnutý ornament kdesi v tej tme,

ešte stále nevieš odísť, stále pri mne kráčaš,

chodníkom, nebom, svetom.