Stojím uprostred sveta,

nepýtaj sa ma kam hľadím!

Obkolesená šerom a územím lámp,

na zemi chodník a zašpinená ulica.

V mláke mŕtva hladina ticha,

Bezchybný portrét.

Oči bez cieľa sledujúce svoj odraz.

   Ľudia naokolo s klebetami pod jazykom,

súcitné pohľady a moja beznádej,

perfektne doladený svet v architektúre mesta.

Cigaretový dym a plný zásobník sĺz,

Nepýtaj sa ma na príčiny !

Milenci v objatí, obyčajné bozky,

obnosené myšlienky o samote a moja závisť.

Hádky na balkóne, susedia na výmenu,

návyky, zlozvyky, apatia ma nedesí.

Zastavím sa pri tebe.

Ukáž mi svoj svetadiel, ja som z iného,

 ukáž mi smiech a ja sa budem smiať,

v tvojej chvíli nájdem i tú svoju.