Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZasiate láskou
13. 05. 2009
0
0
761
Autor
Angwen Elentarien
Zasiate láskou
zožni ma s úsmevom
darujem ti kôl v plote
a neviem čo ešte
V tom jedinom
kde ťa nájdem
zabudnutá búda pri dunaji
zasiate nehou
zožni ma s úsmevom
v zakázanom meste
stojí bratislava
a gott spieva
zasiate pokojom
zožni ma s úsmevom
ďakujem že sa mi dávaš
v obrazoch kreslených
cigaretovým dymom
zasiate túžbou
zožni ma s úsmevom
vezmi si kočiar s koňom
zaplač nad rozliatou
ropnou škvrnou
v tvojom srdci
zasiate tebou
zožni ma s úsmevom
odídem možno spevom
možno len smútkom
a možno vôbec
Metanoia
počúvam rady starého človeka
múdrosť odveká
spievam piesne
a očakávam sen
v prítmí nemohúcnosti
oddávam sa cnosti
plačem nad
zraneným zvieraťom
len prázdne dlane
s pohľadom na ne
organ hrá
poslednú nedokončenú
a srdce veľké
po manželke
naveky zlomení
skončíme na smetisku
láska už plameňom syčí
tvoj pocit býčí
potrebujem pomocníka
na pokusy s ľadom
Pod lampou
za koľajnicou bolo iba sklo
za svahom odmietnutí
salál pokoj z ohňov
iskry zapálených stohov slamy
za vlakom išiel iba pacient
vo vreci na odpadky
skryl som ti srdce
do zabudnutia
za vetrom prišiel slnka jas
opovrhnutý týmto svetom
so zabudovaným mikročipom
lásky
za nebezpečenstvom
už nepríde nič bojím sa
vlastných myšlienok
na okraji priepasti
za stromom stojí strašiak v maku
gazda sťa Rudo Sloboda
počúva Urbanových tisíc samovrážd
v rozbresku nového dňa
Kto si?
kto si ty v poslednom zdroji
kto si ty v nádejných zraneniach
kto si ty čo ma hľadáš
keď z neba spadla večernica
kto si ty záujem ruším
kto si ty skrývaš sa
kto si ty zavretý v katakombách
keď zabili Hitlera
kto si ty zbroj odlož do kúta
kto si ty zlodej slnečníc
kto si ty zhášajúci sviece
keď tma už nemá zmysel
kto si ty červík pozemský
kto si ty nádej zomierajúcich
kto si ty sedlajúci koňa
keď uzavreli závoru
kto si ty zbabelec našich dní
kto si ty nevieš povedať
kto si ty idúc ku Golgote
kopať zákopy
Dokument do pekla
zaprášený kabát a fajka bez tabaku
volajú ma trávnikár
zapni si košeľu úplne pri krku
smrť v bielom plášti nevolá sa Engelchen
nesie si srdce zlodeja mŕtvol
kalašnikov je príliš pomalý
na rany života
ktoré život rozdáva
vezme si aj tú poslednú omrvinku
veď klamať je predsa ľudské
a ani il guardiano nepomôže
tvojmu poklesku
stromy dnes rastú príliš rýchlo
v parku sa lavičky miešajú s ľuďmi
čo zostali po katastrofe
zvanej láska
sloboda nie je iba jednoduchý stroj
na jednoduchý život
oddaný bratom bez krvi
neokopávaš tie chryzantémy
nikdy viac už nepoviem
že ťa mám rád
toto je slovo pekla
a radšej zabudnem
zožni ma s úsmevom
darujem ti kôl v plote
a neviem čo ešte
V tom jedinom
kde ťa nájdem
zabudnutá búda pri dunaji
zasiate nehou
zožni ma s úsmevom
v zakázanom meste
stojí bratislava
a gott spieva
zasiate pokojom
zožni ma s úsmevom
ďakujem že sa mi dávaš
v obrazoch kreslených
cigaretovým dymom
zasiate túžbou
zožni ma s úsmevom
vezmi si kočiar s koňom
zaplač nad rozliatou
ropnou škvrnou
v tvojom srdci
zasiate tebou
zožni ma s úsmevom
odídem možno spevom
možno len smútkom
a možno vôbec
Metanoia
počúvam rady starého človeka
múdrosť odveká
spievam piesne
a očakávam sen
v prítmí nemohúcnosti
oddávam sa cnosti
plačem nad
zraneným zvieraťom
len prázdne dlane
s pohľadom na ne
organ hrá
poslednú nedokončenú
a srdce veľké
po manželke
naveky zlomení
skončíme na smetisku
láska už plameňom syčí
tvoj pocit býčí
potrebujem pomocníka
na pokusy s ľadom
Pod lampou
za koľajnicou bolo iba sklo
za svahom odmietnutí
salál pokoj z ohňov
iskry zapálených stohov slamy
za vlakom išiel iba pacient
vo vreci na odpadky
skryl som ti srdce
do zabudnutia
za vetrom prišiel slnka jas
opovrhnutý týmto svetom
so zabudovaným mikročipom
lásky
za nebezpečenstvom
už nepríde nič bojím sa
vlastných myšlienok
na okraji priepasti
za stromom stojí strašiak v maku
gazda sťa Rudo Sloboda
počúva Urbanových tisíc samovrážd
v rozbresku nového dňa
Kto si?
kto si ty v poslednom zdroji
kto si ty v nádejných zraneniach
kto si ty čo ma hľadáš
keď z neba spadla večernica
kto si ty záujem ruším
kto si ty skrývaš sa
kto si ty zavretý v katakombách
keď zabili Hitlera
kto si ty zbroj odlož do kúta
kto si ty zlodej slnečníc
kto si ty zhášajúci sviece
keď tma už nemá zmysel
kto si ty červík pozemský
kto si ty nádej zomierajúcich
kto si ty sedlajúci koňa
keď uzavreli závoru
kto si ty zbabelec našich dní
kto si ty nevieš povedať
kto si ty idúc ku Golgote
kopať zákopy
Dokument do pekla
zaprášený kabát a fajka bez tabaku
volajú ma trávnikár
zapni si košeľu úplne pri krku
smrť v bielom plášti nevolá sa Engelchen
nesie si srdce zlodeja mŕtvol
kalašnikov je príliš pomalý
na rany života
ktoré život rozdáva
vezme si aj tú poslednú omrvinku
veď klamať je predsa ľudské
a ani il guardiano nepomôže
tvojmu poklesku
stromy dnes rastú príliš rýchlo
v parku sa lavičky miešajú s ľuďmi
čo zostali po katastrofe
zvanej láska
sloboda nie je iba jednoduchý stroj
na jednoduchý život
oddaný bratom bez krvi
neokopávaš tie chryzantémy
nikdy viac už nepoviem
že ťa mám rád
toto je slovo pekla
a radšej zabudnem