Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Obyčajný slnečný príbeh

02. 06. 2009
0
0
315
Autor
trtko

Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku.

Gen 2:22


Stella sedela na terase rovnomenného apartmánu a cez slamku usrkávala frappé.

Oba diely plaviek mala ešte mokré, čo bolo dobre, pretože hlavou sa jej preháňali horúce myšlienky, ktoré potrebovali trocha schladiť.

Frappé bolo vynikajúce ako aj dovolenka v nádhernom Grécku. Všetko tu bolo krásne, teplé plytké more, výhľad na vzdialené vrchy, na ktorých je v zime údajne sneh a dokonca sa dal zniesť aj inak trocha atmosféru kaziaci opálený chalan, ktorý vyzeral ako brat Georgea Michaela, čo každý deň lenivou chôdzou obchádzal pláž a multilinguálne vykrikoval:

- Parte pate. Doughnuts. S medem. Šišky urobia veľké cicky!

Stella sa v duchu usmiala, keď si predstavila jeho vyšportované hnedé telo a bezstarostný pripitý výraz tváre. Táto predstava jej na chvíľu pomohla odpútať sa od Hedda, ktorého spoznala predvčerom na takmer povinných večerných obchádzkach obchodov, ktoré všetky ponúkali prakticky tie isté artikle: šperky, prívesky, sošky, ktoré by ste si doma nikdy nekúpili, ale tu je všetko inak.

Ešte aj na ľudí hľadíte inak. Doma by Hedda na ulici pravdepodobne obišla bez toho, aby ju nejak zaujal, avšak tu....atmosféra robí človeka a nie šaty.

Šaty na dovolenke pri mori i tak veľa neznamenajú, pretože na pláži sú aj tak všetci v plavkách a pod nimi je už iba holá pravda o človeku, teda aspoň jeho tele.

Čo ju teda na Heddovi zaujalo?

Iste to nebola jeho postava, hoci bol na svoj vek štíhly a ani v tvári nie škaredý, jeho ruky a ramená prezrádzali, že medzi najťažšie predmety, ktoré dvíha celkom iste patria najmä knihy.

Vlastne si na túto otázku nevedela jednoznačne odpovedať. Ich zoznámenie prebehlo tak prirodzene, ako príliv a odliv mora.

Stella v ten deň lenivým krokom prechádzala z obchodu do obchodu, okusávajúc gyros zabalený do papiera. Do obchodu s akýmisi poloprofesionálnymi olejomaľbami ju majiteľka a asi aj umelkyňa vôbec nechcela vpustiť, temperamentne gestikulujúc a ukazujúc na porciu gyrosu v Stellinej dlani.

- What's up? - opýtala sa Stella, no počerná drobná maliarka očividne nerozumela.

- Was fuer ein Problem haben Sie? - skúsila znovu. Zasa nič.

Stella sa trocha zľakla, keď jej Heddo tichým hlasom pošepol do ucha:

- Bojí sa, že jej umažeš obrazy. Potom sa obrátil na Grékyňu a v rodnej reči si s ňou vymenil niekoľko viet. Maliarka sa trocha ukľudnila, no z neustáleho potriasania hlavou bolo zrejmé, že s niečím stále nesúhlasí.

- Skúšal som ju presvedčiť, že sa ani trocha omáčky nedostane na plátna, ale je to márne.

Stella sa usmiala.

- Poď pozrieť do tamtoho šopu, majú tam zaujímavé čabraky. Pozri! - povedal a z vrecka vytiahol prívesok na kľúče v tvare kotúča, na ktorom sa vinul nápis smerom do vnútra.

- Veľmi zvláštne písmo. - povedala a vzala si predmet do ruky.

- Áno, programátor by dnes povedal, že objektové, každý znak je nejaká vec. Páči sa ti to?

- Veľmi.

- Dobre, tak poď. - Heddo ju pevne chytil za ruku a jemne, ale rozhodne ťahal úzkou uličkou. Neprotestovala. Za minútku došli do obchodu, kde to predávali za štyri euro. Chvíľu sa striedavo zhovárali s predavačom.

- What is it? - opýtala sa Stella.

- Nobody knows. It was found on the island of Crete. - odvetil predavač.

Heddo sa neskôr dočítal, že ide pravdepodobne o nejaký náboženský text starovekých obyvateľov Kréty. Niekto to dokonca preložil, ale bez záruky.

- Can I have another one? - opýtal sa predavača, pretože si bol istý, že si ho pamätá.

Zaplatil a podal prívesok Stelle.

- Ďakujem. - povedala a oči sa jej zaiskrili neskrývanou radosťou.


Prechádzali sa po pláži osvetlenej výkladmi. Od mora vanul pokoj. Bolo im fajn a nemali dôvod to nijako zakrývať. V šere sa snažil vstrebať maximum z čŕt jej temer chlapčenskej, ale veľmi peknej tváre. Mala krátky účes a bola drobná. Pohodlne by sa zmestila do každého objatia.

- Odprevadíš ma do hotela? - opýtala sa práve vo chvíli, keď zacítil smaženú rybu a chcel ju pozvať.

- Dobre. - povedal ticho. Nemalo zmysel veci súriť, najmä teraz nie, keď sa vyvíjali smerom do stredu kruhu, ako písmo na okrúhlom prívesku, ktorý jej kúpil.

Došli na až na terasu hotela s jej menom. Majiteľ, starý grécky gastarbajter, hral za stolom backgammon so svojimi kamarátmi.

- Hrajú celý deň a vôbec sa nechodia kúpať. - povedala Stella.

- Grécki blázni. Ťažko tomu uveriť, ale asi aj mora sa dá nasýtiť.

Otočila sa k nemu. Bola nižšia asi o pol hlavy a to i napriek tomu, že Heddo meral nejakých 177 cm.

- Dnes ešte nie. - povedala a vbehla do apartmánového domu. Chvíľku tam stál a dýchal. Predstavil si, že je žralok. Cvakol naprázdno zubami a pobral sa o uličku ďalej do svojho hotela. Dýchal vôňu paliem a slaného vzduchu.


* * *


Zaspal až po polnoci. Nalieval sa červeným, a tak mal ľahký spánok. Snívalo sa mu, že sedia spolu nahí na veľkom bielom kameni a ona mu siaha na hruď. Nechtami prechádza od hrdla až po pupok a potom napriahne ruku plnú chlpov. Skloní hlavu a vidí, že tam, kde mal predtým nepríliš husté ochlpenie, je teraz brázda ako po voskovaní. Presne na šírku jej štíhlej ruky.

- Pĺzneš. - povie a on sa na to prebudí.

Má z toho zmiešané pocity. Nie, že by mu to bolo nepríjemné, alebo príjemné, je to taký pocit, ktorý sa slovami nedá vyjadriť, ako to už v snoch býva. Pri svetle nočnej lampy si všimne, že vo fľaši ešte niečo ostalo, tak si naleje a opäť zaspí.

Zobudí sa až o desiatej s miernou bolesťou hlavy. Svoju celonočnú nahotu zakryje plavkami a do rúk vezme plážovú tašku. Trvá mu asi päť minút, kým ju nájde.

Má na sebe žlté dvojdielne plavky. Malé prsia, úzke ramená. Predstavuje si, ako po jednom berie jej opálené prsty na nohách do úst. Ako čerešne. Do každého trocha zahryzne.

- Ahoj. - povie s nenútenou ľahkosťou v hlase.

- Nazdar. Aj ty si včera na izbe pila?

- Uhm. - povie a zahryzne si do spodnej pery.

Heddo zaťaží kameňmi oba konce karimatky a odbehne do najbližšej kaviarne. Kúpi dve frappé a jedno je podá.

- Ďakujem. Milujem túto studenú kávu. Majiteľka apartmánového domu mi predvčerom vysvetľovala, ako sa to robí.

- Aj mne to chutí, hoci zvyknem skôr čaj.

O chvíľu si idú si zaplávať. Pláva ako každá žena, hlava jej stále trčí z vody.

- Ako to...žblnk...že ti nenatečie do ...čľup...nosa?

- To je jednoduché, vydychujem súčasne nosom aj ústami.

- Ja nie som ....šplech....nejaký veľký plavec. Myslím, že by sme to mohli otočiť.

- Kľudne sa tu môžeš postaviť, dočiahneš.

Sú už dosť ďaleko od brehu.

- Typické grécke pláže. - povie a pritiahne ju k sebe.

- Možno by som nemal nič hovoriť, ale jeden kamarát mi raz vravel, že najkrajší bozk je, keď nežne pritisneš svoje pery na tie druhé. Takto.

Nežne pritisol svoje pery na jej ústa.

- Uhm. - povedala cez zovreté pery.

- Hm? - povedal.

- Nie zlé.

- Nie zlé?

- Vlastne celkom dobré. - povedali jej pery a pritisli sa naspäť na jeho.

- Pery sú pero duše a pero tela je niekde celkom inde. - napadlo ho ale nahlas to nepovedal.

Plávali naspäť. Skúšala dýchať do vody, ale moc jej to nešlo. Soplíky jej stekali do vody, ale tej bolo toľko, že sa tam iste stratia.


Slnko pálilo jak besný zlatý pes. Aj pod slnečníkom uschli za pár minút. Ležal na svojom bruchu a hladil to jej končekmi prstov. Občas vydala tenký nosový zvuk ako to dievča z Mailerovho románu. Aj keď v tomto prípade išlo len o novelu.

- Chcela som sa ťa opýtať, či máš ochranu, lebo bez nej to robiť nebudem.

- Nepočítal som, že ťa tu stretnem. Na dovolenku som šiel sám a keď som v hoteli sám, nemám sa pred čím chrániť. Bojíš sa infekcie?

- Nie, to nie, chcem chrániť teba.

- Nebojím a HIV určite nemáš, to viem na sto percent. Mňa sa len tak niečo nechytí, ale aj tak som zvedavý, pred čím ma chceš chrániť.

- Teraz o tom nechcem hovoriť, ale ak chceš byť večer so mnou tak si to musíš kúpiť.

- Dobre teda. Donesiem dva krát gyros?

Prikývla a obrátila sa na brucho.

- Mne dones dva.

- Ty si ten typ, čo môže zjesť celé prasiatko a nepriberie, však?

Vycerila drobné biele zuby v širokom úsmeve.


Vrátil sa asi o pätnásť minút.

- Kde si tak dlho, som hladná jak hovädo.

- Kázala si mi kúpiť aj žuvačky.

Nenápadne povytiahol z vrecka farebnú krabičku s nápisom Durex.

- Múdro. Daj sem.

- Čo ako, gyros, alebo žuvačku? - povedal Heddo a tašku s gyrosmi schoval za chrbát.

- Podaj mi ten gyros, lebo večer nič nebude. - povedala vážne.

Jedli a pozerali na more. Pomyslel si, že pozerať na more a jesť gyros je dobrá príprava na....hľadal v mysli vhodné slová. Ešte dojedal svoju jednu porciu a ona už zvládla dve.

- Podľa jogy sa má jedlo poriadne premiešať so slinami, napomáha to procesu trávenia. - povedal.

- Uhm. Ešte niečo? - opýtala sa a napravila si spodnú časť plaviek.

- Vlastne áno.

Naklonil sa a pošepol jej do ucha:

- Und wenn ich nicht Kaugummi moechte?

- Jednoducho z teba bude Hedda. - povedala.

- Tá z Ibsenovej hry? Tú nepoznám.

- Ani ja.

- Utrhneš mi ho?

Smiala sa zvonivým smiechom, ktorý sa v jeho hlave ozýval ako v jaskyni veľkej sťa vesmír.


* * *

Heddo si to zroloval a pedantsky zaviazal otvorený koniec na uzol.

- Bitte Kaugummi, - povedala Stella a zatvárila sa nevinne.

Heddo je to bez slova podal. Vložila si to do pusy a začala žuvať s otvorenými ústami ako nejaká pubertiačka.

- Dávaj pozor aby si neprehltla.

- Nie som bábo. - povedala a ohrnula spodnú peru.

- Nie som si taký istý, keď tak pozorujem.

Vypľula to na dlaň. Chvíľu to pozorovala potom to do neho hodila.

- Došla jej šťavička.

- To je taký druh, čo ju musíš najskôr rozhrýzť až potom potečie.

- Blbosť, nabudúce kúp iné.

- Možno by sa to dalo aj bez toho. - povedal tentatívne. Jednu ruku jej položil na chrbát a druhú na brucho.

- Nedalo.

- Prečo nie?

- Pozri, ja plánujem pokračovať aj keď sa vrátime do Bratislavy a nemienim sa s tým stále stresovať. Navyše je to ako med lízať cez sklo, tak nejak to vravievala moja mama.

- Niečo ti musím povedať. - hlas jej zrazu zvážnel.


- Narodila som sa ako hermafrodit. Lekári navrhovali operáciu a následnú hormonálnu kúru. Môj otec je ale biochemik, nie hocijaký, pred piatimi rokmi mal byť navrhnutý na nobelovu cenu.

Rozhodol sa, že mužské chromozómy zo mňa odstráni prostredníctvom nejakého špeciálne modifikovaného RNA vírusu, ktorý sa bude šíriť v celom tele a svojim pôsobením napraví to čo príroda pokazila. Otec ten vírus využil ako nositeľa časti DNA či čo, moc sa tomu nerozumiem. Podarilo sa, môj vtáčik sa za pár mesiacov natoľko scvrkol, že stačil ambulantný zákrok a je zo mňa normálna žena. Všetko je na mne ženské, ako sám vidíš dokonca môžem mať deti.

- Prosím ťa, neprerušuj ma.

- To však nie je dôvod, prečo sa stýkame s ochranou. Mala som priateľa. Pred dvomi rokmi. Po dvoch mesiacoch mu začali rásť prsia, redlo mu ochlpenie. Keď sa to otec dozvedel, urobil mu nejaké testy a jeho najhoršie obavy sa potvrdili. Vírus z môjho tela nikdy nevyšiel, môj imunitný systém ho drží v šachu, ale ak ho má niekto slabší a je to zhodou okolností muž, tak sa jednoducho začne meniť na ženu. Julo sa so mnou rozišiel za veľmi nepríjemných okolností a jeho rodina môjho otca žalovala. Síce to nevyhrali, otec to neurobil úmyselne a nemohol toto všetko predvídať, ale aj tak ho to trápi. Rovnako ako mňa.

Takže tak.


Heddo si zrazu vybavil sen spred niekoľkých dní a pocítil jemné mrazenie na chrbáte. Potom povedal:

- Super, že si sa mi zverila, ale prvé, čo ti chcem povedať, že sa ťa nemienim len tak ľahko vzdať. Chápem, že sa toľko chodí s džbánom po vodu, až sa ucho utrhne, ale niečo vymyslíme, ako ten džbán spevniť.


Sedeli na balkóne a počúvali zmes prímorského hluku, ktorý vlastne ani nie je hlukom, lebo upokojuje.

- Ostaneš tu spať? - opýtala sa.

Jednou rukou ju objal a druhou jej vošiel do vlasov. Chcel ju pobozkať, no zháčil sa.

- Nemusíš sa báť, bozkom sa to zaručene neprenáša. Otec mi to veľa krát zdôrazňoval.

Pobozkal ju.

- Dnes večer budem spať so Stellou v apartmáne Stella. - povedal a usmial sa na ňu.

- Máš neprirodzený úsmev, ako Dustin Hoffmann.

- Poďme sa prejsť po pláži. Môžeme si aj zaplávať medzi žralokmi, čo povieš?


Prešli po pláži asi pol kilometra a okúpali sa na Adama. Vlastne ona sa kúpala na Evu. Hlavou sa mu občas prehnali myšlienky ako: A potom dlho po stvorení sveta, žena premenila muža na seba samú a videla, že je to tak dobré.

Vždy, keď na ňu pozrel, na jej nežný krk, krátke, trocha zvlnené čierne vlasy, štíhle telo - ešte aj prsty na nohách mala dokonale bez deformácií, čo nebýva ani u modeliek - podarilo sa mu tie nezmysly zahnať.

Prechádzali okolo samošky. Starý ubrblaný Grék sa už chystal zavrieť.

- Kúpim na izbu ešte fľašu retsiny.

Za pár minút boli zasa na izbe.

- Fuj, chutí to ako ponožky. - povedala.

- OK, aspoň ostane viac pre mňa.


Zaspali okolo jednej v noci. Snívalo sa mu.


Čupla si mu k nohám a rozopla ho ako v nejakom pornofilme. Na rozdiel od filmu tam však našla banán. Ošúpala ho. Vôbec to nebolelo. Potom si odhryzla koniec. Ani to nebolelo. Vlastne nič necítil. Oči jej žiarili potvorstvom ako ten banán celý zjedla. Všetky ženy sú falošné zlé potvory, napadlo ho, no vzápätí sa zháčil ako ryba chytená na háčik vlastných predsudkov.

Vyzliekla ho a položila horeznak. Potom vyzliekla seba.

- Čo chceš robiť, keď už je banán zjedený? - opýtal sa v rozpakoch.

Položila mu ruku na ústa.

- Šššš. Lesbický sex.

Ľaha si na neho. Rozpačito ju objal. Povedala, že ju má vnímať celým telom Po prvý krát sa dokázal úplne odosobniť od banánu. Vnímal ju celým telom. Milovali sa štyri hodiny, možno i dlhšie.

Keď skončila, zapálila si cigaretu a povedala:

- Asi o mesiac už budeš vedieť aký je to pocit, keď to robia dve ženy spolu. Budeš jedným z mála, ktorý to pochopí a precíti do hĺbky, jeden z mála, čo sa nebude kĺzať po povrchu. Vlastne sa budeš už len kĺzať po vlnkách rozkoše.

Predstavoval si to. A prečo nie? Možno bude prvý, ktorý bude svoj sen naozaj žiť.


Potom sa zobudil. Svitalo.


* * *


Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz: na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.

Gen 1:27


Inštinktívne si to tam ohmatal. Všetko bolo ako má byť. Stella ležala doluznačky a dve bodky nad polkami sa jej pekne črtali. Načo tam sú? Ako nejaká dvojbodka. Nahý chrbát sa má ku nohám ako čo k čomu. Nič ho nenapadalo.

Rozhodol sa, že sa bude ďalej chrániť. Pohladil ju po vlasoch a nalial si zvyšok retsiny do neumytého pohára.

Zasnene sa zahľadel na farebnú krabičku s nápisom Durex.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru