Derniéra

   V sanitke bolo až príliš tesno, nie že by sa zmenšilo jej vnútro vypchaté smradom nejakého dezinfekčného sajrajtu, ale akosi sa mne zmenšil priestor na myslenie. Zdravotník po boku civel na hodiny než som znova upadol do bezvedomia. Na izbe, kde som už o sebe vedel, som sa snažil aspoň približne odhadnúť koľko je hodín. Sestrička bola zaťatá ako drevorúbačská sekera a ja som sa cítil ako sťatý. Možno som aj bol... Každopádne sestra mlčala a na balkóne sa len nemý dym valil z jej úst. Spolubývajúci pokojne prdel do perín. Až teraz som si uvedomil, že je to tragéd z nášho sídliskového amatérskeho divadla, čo tu však robí, som netušil. Ako sme mu len tlieskali, keď ešte žal úspechy v kulturáku a naivné baby sa mu vešali okolo krku. Nebolo to ani tak dávno, čo uviedli nejakú pôvodnú „in your face" drámu za ktorú zožali enormný úspech. Čo však z toho - teraz tu len prdí v posteli, i keď nevyzerá príliš živo.

   Bolo mi stále ešte smutno za Mišou, najmä, keď mi pri našom poslednom stretnutí dala nádej, že by sme sa konečne mohli vzájomne otvoriť na všetkých úrovniach. Lenže čo sa stalo, stalo sa ...
   Na druhý deň boli návštevné hodiny, nikto však nechodil, primár mi len stroho a za výdatného použitia klišé opísal moju situáciu v ktorej som sa ocitol až sa mi zdalo, že to celé prežil namiesto mňa. Napriek tomu z neho nakoniec vypadla diagnóza podobná prievanu. Nevedeli totiž čo mi je, iba to, že z labáku im neprišli výsledky, pretože sanitár sa niekam zapatrošil aj so vzorkami.

   Nezaujímalo ma to, bolo mi už dobre i keď mi stále vŕtalo hlavou, čo spôsobilo moju osudovú indispozíciu. Nemocničný obed som presedel pri stole bez taniera, mal som najprísnejšiu diétu. Môj spolubývajúci ochotník - amatér si však pochutnával na kapustových fliačkoch, samozrejme, že sa pochválil, že deň pred tým sa vypásol na segedíne a na večeru mali fazuľovú polievku. Dnes večer mu vraj rodina donesie šošovicový prívarok vo fľaši od piva. Korunu tomu nasadil, keď si po obede na izbe vytiahol z pod stolíka utajenú, ukrytú umelo hmotnú fľašu a so slovami :"Burčiačik, pravý domáci... nedáš si?" spláchol celú porciu obeda. Došlo mi náhle zle.

   Po obede som sa prechádzal po nemocnici nakoľko na izbe bolo zasa nedýchateľné ovzdušie. Od starcov v bufete, ktorí si kompenzovali diétou mučené bruchá kuracími bagetami som sa dozvedel, že môj spolubývajúci tam, už trávi druhý týždeň, výdatne sype do vrecka za nadštandardné služby a neprestajne sa kŕmi fazuľovými a kapustovými dobrotami, vraj mám smolu, že som s ním na izbe. Tkvie naložený v bioplyne a obyčajná zápalka by tam mohla spôsobiť detonáciu. Aj  vrchná, aj primár, ba aj hasiči ho museli nútiť do vetrania. A ja mám smolu a som stratený...

   Popoludní mi infúzia rýchlo stúpla do hlavy a tak som sa išiel trochu rozveseliť.
   A práve v tejto chvíli prišla ... zjavila sa náhle ako darčeky pod vianočným stromčekom... Miša ...

   Mala nádherne rozpustené svoje vlasy, a hoc zátišie špatil jej prívesok - bývalý spolužiak, dojem bol silný. Objali sme sa a Miša sa ma opýtala: „Si v pohode?" Akoby som s hadicou v ruke už viac v pohode ani byť nemohol...
"Vyzeralo to tak akoby si mal umrieť." povedal ten jej spolužiak. Zazrel som naňho, ale v tom ma Miša stiahla. Sadli sme si na lavičku onen spolužiak sa na chvíľu vytratil: Vieš, musela som ti to povedať... Zakoktávala sa a slová sa jej plietli. Jej kamarát zatiaľ pred hlavným vchodom vypeckoval mnoho watové aparatúry v požičanom tuzingovom voze. Postupne mi začalo dochádzať - bezvedomie netrvalo pár hodín, čo som strávil v nemocnici. Bol som v kóme celý rok. „Prečo si teda prišla? Aby si mi oznámila, že si sa dala dokopy s týmto ... veď ... to ani kresťanského mena nemá ..." Na túto otázku sa Miša odtiahla: „Vlastne som si prišla len po jednu vec, čo som si u teba zabudla - tú malú obálku, spomínaš?" Len pre to prišla ... bolo mi nanič, obálku som mal na izbe, bolo v nej nejaké želanie, také aké sa píšu na ružový papier. Vyšli sme teda na poschodie, keďže návštevy na izbách neboli zakázané a vstúpili sme do tej zamorenej komnaty, kde náš spolubývajúci dramatik otočil poslednú lyžicu sóje do seba a mlstne sa oblizoval.

   Keby len vedel, že už si na pódiu nevyskočí. Miši som podal ruku s cigaretou. „Ale ja nefajčím..., teda cigarety nie" ohradila sa s neskrývanou hanblivosťou nad prerieknutím. Druhú cigaretu som si dal do úst. Miša sa zdesením ani nepohla, keď som škrtol na nemocničnej izbe zápalku. Po záblesku nastalo ticho.
   V ten večer sme ležali ja a Miša bok po boku ...