jesen

mám rád leto v celej jeho nespútanej voľnosti. vždy chodím do záhrady spomínať. pozerám sa na zoschnuté černice, ktoré sú mi akýmsi symbolom leta... každý den vyjdem na koniec zahrady len kvoli ním a ochutnávam, ktorá je sladšia a mäkšia... ale už nie sú štavnaté a veľké. kde - tu nachádzam pár malých plodov, zavriem oči a predstavujem si leto. bývajú sladké a plné chuti, ako to leto... tieto ale majú kyslastú príchuť. cítit v nich zubaté slnko strácajúce sa s lístím vo vetre... vyhrniem si hrubý sveter a natrhám doň všetky černice, čo najdem. sadnem si pri rozohriatu pec a s myšlienkou na krásne leto ich všetky zjem. prišla jeseň...

---